Toľko sme sa smiali z bläkautu, až ho budeme mať. Komentátor sa rád bude mýliť, ale pri tisícke pozitívnych prípadov z desiaťtisíc a implodovanej hygiene sa mu vidí, že šírenie sa nedá udržať pod kontrolou, krivka nakazených nekľakne na kolená a žiadna výzva na zodpovednosť na tom nič nezmení.
Alternatívou je potom len nejaká forma plošnej karantény.
Paradoxne, najväčšia depresia plynie z faktu, že nikto neurobil žiadnu chybu.
Politici sa nesprávali ako mechom udretí: chápali, že hnusobu nijako nevykynožíme, neblúznili o alternatívnom vesmíre so Slovenskom ako osamelej polystyrénovej plťke v rozbúrenom mori korony a rozumeli, že ľudia nebudú žiť v dierach.
Rátali preto s tým, že po uvoľnení karantény sa Covid bude šíriť v rádovo vyšších číslach a počas mimoriadne draho nakúpeného času cez leto tlačili na radikálne zvýšenie kapacít dvojice kľúčových opatrení, teda testovania a trasovania nakazených.
