Vítanie Sviatlany Cichanovskej v Bratislave a povolanie vedúceho misie z Minska (veľvyslanec tam nie je) na konzultácie sú znamením opäť jedného zo svetlých dní slovenskej diplomacie, akých sa veľmi málilo, kým vládol Smer.

Keď už Matovič schytáva, viac-menej aj po zásluhe, buchnáty hore-dole, je spravodlivé aj pohladenie. Zahraničná politika bez výkyvov a hodnotových kompromisov, keď sa pýtajú principiálne pozície, je pokrok.
Iste, (aj horšie než) kozmetické nedostatky v stanoviskách premiéra sa stále vyskytnú. Treba len veriť, že Cichanovská pred pár dňami prepočula, keď na summite v Bruseli vyhlasoval, že problém Bieloruska musí počkať na "prvú domácu úlohu, riešenie územnej celistvosti Cypru". Nie, pán premiér.
Obdivuhodne statočné a odhodlané státisíce demonštrujúcich, ktorí v Minsku i inde už dva mesiace vzdorujú v mierumilovnom odpore zoči-voči brutalite diktátora, si nezaslúžia byť rukojemníkmi nijako nesúvisiacej ujmy jedného člena ˇUnie. Hoci tá tiež volá po zásahu EÚ.