Autorka je maďarská politička a expertka na zahraničnú politiku, medzi rokmi 1990 - 1994 bola poslankyňou za Fidesz.
Za horúceho letného dňa v júli 2019 sa zišli stovky ľudí, aby si vypočuli vystúpenie maďarského predsedu vlády Viktora Orbána v rumunskej Transylvánii, obývanej občanmi maďarskej národnosti.
„Sme kresťanskí demokrati,“ povedal davu v prejave, v ktorom sa 31-krát vyskytlo slovo kresťan.
Orbán dnes vidí seba a svoju stranu Fidesz ako prostriedok „novej európskej kresťanskej demokracie“. Táto vízia je doma i v zahraničí taká populárna, že stojí za to preskúmať, čo tým myslí - a zvážiť, ako sa jej môžu kresťanskí demokrati v západnej Európe vyhnúť.
Ďaleko od Antalla
Orbán prešiel dlhou cestou od mladého liberálneho politika k vodcovi, o ktorom minulý týždeň rozhodol Európsky súdny dvor, že ohrozil akademickú slobodu v Maďarsku vynútením zatvorenia univerzity. Po smrti Józsefa Antalla, prvého slobodne zvoleného predsedu vlády Maďarska a konzervatívca, sa v roku 1993 otočil k pravici.
Orbán sa rýchlo ujal Antallovho konzervatívneho profilu, pritiahol jeho priaznivcov a do roku 1998 sa stal lídrom strednopravicovej strany v Maďarsku. Zdá sa, že Orbán spočiatku nasledoval odkaz Antallových kresťanských demokratov rozšírením svojej voličskej základne. Po ničivej finančnej hospodárskej kríze však získal v parlamente ústavnú superväčšinu, ktorá mu umožnila premeniť Maďarsko na autoritársky režim 21. storočia.
Za desať rokov posilnil svoju moc centralizáciou štátu a oslabením rovnováhy právneho štátu paralyzoval politickú opozíciu. Ústava bola opakovane prepisovaná a tiež zákony upravujúce fungovanie médií a volieb. Do vysokých funkcií v štáte boli obsadzovaní premiérovi priatelia; nezávislé súdnictvo a oddelenie cirkvi od štátu bolo spochybnené.
