Sto miliónov, ktoré sa vláda chystá naliať do štátnej poisťovne, a to výlučne do nej, je lepšie ako tristo, koľko programovala, ale nič, čo by ju zdobilo ako dobrého hospodára.
To platí napriek otázke, že kto iný by už mal zachraňovať firmu v zlých časoch, ak nie jej vlastník. Nuž, ak aj vynecháme pravidlá štátnej pomoci, ktoré sú európske a laikovi nejasné, zásadným problémom je konflikt záujmov, v ktorom sa vláda nachádza. Vo VšZP štát funguje ako vlastník, súčasne však aj ako prevádzkar a regulátor celého systému zdravotníctva.
Táto antisystémová dvojrola ho stavia do pozície, v ktorej si síce nemusí, ale občas môže vybrať – čo je veľké pokušenie - či sa chce správať ako majiteľ, alebo ako nezávislý správca. Keďže záujmom všetkých občanov vrátane poistencov neštátnych poisťovní je – bez debaty –, aby predovšetkým strážil pravidlá, v ideálnom svete by to konflikt ani nemal byť. V ideálnom svete by však voľby nevyhralo OĽaNO a predseda vlády by sa nevolal Matovič.
