Autor je prekladateľ a publicista
Pripomíname si štvrté výročie toho, ako Boris Kollár tvrdil, že v žiadnom pašovaní drog nikdy zapletený nebol, to len polícia si striebro poplietla s heroínom, a nikdy nič nemal ani so žiadnymi mafiánmi, to len na Zlatých pieskoch predával cukrovú vatu.
Vedzte, že to naozaj povedal, a vedzte, že je to zároveň aj jedno, lebo prešli štyri roky a Boris Kollár, ktorý predával cukrovú vatu na Zlatých pieskoch, je dnes predsedom parlamentu. A vy ste čo? Kto vyhral? No vidíte.
Presne o toto víťazstvo ide; nie je to však len obyčajný triumf, cieľom je aj poníženie súpera. Víťazstvo sa neráta, ak sa s ním nespája aj urážka. Lebo také sú časy, takí sú dnešní víťazi.
Tri výjavy zo života Borisa Kollára
Stalo sa toľkokrát, až sme si už aj zvykli.
Prvý výjav: Borisovi Kollárovi sa narodí siedme, ôsme, deviate a potom aj desiate a jedenáste dieťa. Každá tá žena je iná, ale pritom sú si všetky podobné. A časť národa je v nemom úžase a časť národa ho má za frajera.
Druhý výjav: Boris Kollár si píše s chovankyňou a keď to praskne, sám a proaktívne sa postaví pred kamery a mikrofóny a povie, áno, som to ja, lebo presne taký som. A nasleduje ďalší kolektívny povzdych, ba aj zhnusenie. Veď ma poznáte. Veď práve.
Tretí výjav: Boris Kollár nielen s ľahkosťou, ale aj celkom prirodzene povie, že ak mu podstrčia volavku, vyspí sa s ňou, lebo čo iné sa so ženou robí, hádam nie rozpráva. A keď to hovorí, nie je v tom len neukojený samec s nevyrovnaným vnútrom, ale aj akási zvrátená radosť z toho zhnusenia, ktoré vyvolal.
Radosť z toho, ako sa mu podarilo uraziť nielen vkus a slušnosť, ale aj porušiť všetky normy. Potešenie z toho, ako všetci neveriacky krútia hlavou.
Čajky, volavky, všetko jedno, terazky som predsedom parlamentu, a tak to musíte nielen zniesť, ale ešte o tom aj počúvať. Je v tom z jeho strany dokonca aj kúsok sadizmu: prinúti vás, aby ste boli zhnusení. Opäť: kto vyhral?
