Argumentom KDH pri predkladaní deklarácie je, že vyhlásenie má byť „príspevkom“ Slovenska do začatej diskusie o predstavách zmysluplného fungovania budúcej Európskej únie. Táto diskusia je naozaj zaujímavá, i keď Slovensko v nej nefiguruje. Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska, ktorý krajina vytvorila, totiž doposiaľ do tvorby novej Európy nezasiahol. Jednoducho neexistuje diskusia o vlastných predstavách budúcnosti modernej Európy. Na rozdiel od Nemecka, Veľkej Británie či Francúzska, ktoré prostredníctvom svojich najvyšších predstaviteľov postupne ponúkajú modely európskej federácie, a nie konfederácie, supermocnosti, a nie superštátu, Spojenej Európy štátov, a nie Spojených štátov európskych.
Navrhnutý text deklarácie nemá ani vecný či politický, ale iba výsostne stranícky tón. Časť dôvodovej správy, v ktorej si možno prečítať aj hádku medzi poľskou a európskou delegáciou či zmysel súkromnej korešpondencie medzi poľským ministrom a predsedníčkou Európskeho parlamentu, pritom prinajmenej hraničí s vulgárnosťou. Jej prijatie parlamentom nijako neovplyvní postavenie a úlohu Slovenska v Európe, rovnako ako jej neprijatie. Preukázala to aj diskusia, ktorá bola zväčša v ideologickej rovine. Napríklad P. Hrušovský (KDH) v nej tvrdil, že „občania musia žiť podľa Božích zákonov“. Isto, v takom prípade by však nepotrebovali ani vládu, ani parlament, ani Hrušovského. P. Weiss (SDĽ) kontroval slovami, že deklarácia „nesmeruje k ochrane a rešpektovaniu ľudských práv, ale podnecuje k diskriminácii a xenofóbii“. Isto, treba však počkať aj na jeho príspevok v rozprave k vyhláseniu obmedzujúcemu príslušníkov menšiny, ktoré SDĽ iniciovala.
