Až keď sa novembrovou nocou vrátil V. Mečiar na slovenský Olymp, bolo vidieť, že Moravčíkovo polročné vládnutie bolo balzamom na doráňanú dušu. Až keď nahradil J. Migaša P. Koncoš, zbadali sme, že jestvuje aj iný a horší variant samostatnej koaličnej ľavicovej politiky, čomu by pred trnavským zjazdom SDĽ asi nikto neveril. A až keď sa množia signály o tom, že P. Weiss a B. Schmögnerová koketujú s myšlienkou novej modernej ľavicovej strany, pretože v SDĽ podľa Koncoša sa nedá dlhšie vydržať, nie je rúhaním uvažovať, či kvôli rovnováhe v spoločnosti nie je potrebná aj takáto strana. Lebo tá Koncošova skutočne nechýba a ani chýbať nebude.
V krajine, kde je dlhodobo najvyššia nezamestnanosť v Európe a každý piaty dospelý človek je bez práce, je záhadou, prečo sa nedarí ľavici. Dôvodov môže byť viac - o. i. tie, že ľavicové a sociálne slabšie vrstvy oslovujú demagógovia typu V. Mečiara, národná otázka a maďarská karta ženú časť potenciálnych voličov ľavice do radov SNS, PSNS a SMK a pôvodné delenie krajiny na mečiarovskú a protimečiarovskú časť nielen dalo dokopy ľavicovo-pravicovú „koalíciu koalícií“, ale súčasne aj znemožnilo tríbenie sporu socialistickej a konzervatívnej alternatívy. Výsledkom je zmeska, mačkopes, s ktorým je nespokojná aj ľavica, aj pravica a neplnenie minimalistickej zhody, akou je programové vyhlásenie vlády.
