Dávnejšie sme si síce povedali, že bez naozaj silného vonkajšieho tlaku sa koalícia nemá celkom prečo zrútiť, ale nejaké disko nad rámec štandardných sporov predsa len máme.
V spore Igora Matoviča s Richardom Sulíkom nebudeme robiť sudcu, ale azda sa zhodneme, že chyby narobili obaja.
Sulík naozaj nevhodným odkazom počas zasadania krízového štábu a Matovič tým, ako do rany nalial vitriol. Keď premiér obviní ministra zo sabotáže, verejne sa poteší, že jeho slovo nemá na vláde žiadnu váhu, a vyzve koaličnú stranu na výmenu predsedu, je to otvorená urážka a vyjadrenie nedôvery, ktoré v normálnej vláde znamená rozchod.
Táto koalícia nevzdelaných diletantov má, paradoxne, šťastie, že jej členovia nechápu obsah slov, či už hovoria o sebe, alebo o druhých. Síce potom trepú o veslách na Santa Marii, ošklbanej husi na kolenách a pred právom veta uprednostňujú jednomyseľnosť, ale aspoň si môžu vynadať najhorším spôsobom a nikomu to príliš neprekáža.
