Keď minulý týždeň v stredu skončili krátko pred desiatou členovia vlády skoré ranné rokovanie kabinetu, blokoval kovovú bránu do areálu Úradu vlády červený transparent „Klimatická kríza nepočká“. Držalo ho päť ľudí, v rúškach a v dvojmetrových odstupoch. Spájala ich reťaz pripevnená o priľahlé stromy.
Vstup do budovy ministerstva životného prostredia zase zahatali školské lavice s usadenými mladými ľuďmi, ministerstvo financií blokovali detské postieľky, aj tie prepletené retiazkou. K akcii občianskej neposlušnosti, na slovenské pomery bezprecedentnej, sa pridali aj Znepokojené matky. Spolu s aktivistami z ďalších organizácií celkovo blokovali niekoľko hodín šesť vládnych budov.
V rovnakom období, ako aktivisti blokovali vládne budovy, prekročil počet signatárov pod občianskou petíciou počet 60-tisíc podpisov.
Všetci žiadajú od politikov razantné kroky v boji proti klimatickej zmene –podporu sprísneným európskym cieľom, zvýšenie redukcie uhlíkových emisií do roka 2030 ideálne na 65-percent a uhlíkovú neutralitu do roka 2040.
Klimatická kríza si nevyberá
Uhlíková matematika je neúprosná. V súčasnosti už len tie najoptimistickejšie scenáre hovoria, že ak svet dosiahne do roka 2050 globálnu uhlíkovú neutralitu, podarí sa ľudstvu udržať globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia do konca storočia.
Sme uprostred krízy a tvárime sa, že sa nič nedeje Čítajte Vedci sa však zhodujú, že dôležité je udržať oteplenie ešte nižšie, ideálne pod 1,5 stupňa Celzia, najmä preto, aby sme zabránili spusteniu rozsiahlych prírodných zmien na zemeguli, ktoré by mali ďalšie nedozerné následky v podobe rozsiahlej klimatickej migrácie, ekonomických kolapsov alebo ohrozenia stámiliónov ľudí povodňami, suchom či inými extrémami počasia.
Ani na slovenské pomery nie je klimatická zmena nejaký imaginárny jav. Už analýza víchrice vo Vysokých Tatrách z roku 2004 ukázala, že jednou z hlavných príčin vzniku devastačnej búrky boli nové klimatické podmienky. Tie rovnako oslabili aj biotopy tatranských smrečín.
