SME

Bude Matovič vajatať aj vo štvrtok v Bruseli?

Po korone príde ešte extrémnejšia kríza.

Aktivisti klimatických iniciatív pred ministerstvom pôdohospodárstva v rámci spoločnej protestnej aktivity k téme ochrany klímy - Climate Care Uprising. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Keď minulý týždeň v stredu skončili krátko pred desiatou členovia vlády skoré ranné rokovanie kabinetu, blokoval kovovú bránu do areálu Úradu vlády červený transparent „Klimatická kríza nepočká“. Držalo ho päť ľudí, v rúškach a v dvojmetrových odstupoch. Spájala ich reťaz pripevnená o priľahlé stromy.

Vstup do budovy ministerstva životného prostredia zase zahatali školské lavice s usadenými mladými ľuďmi, ministerstvo financií blokovali detské postieľky, aj tie prepletené retiazkou. K akcii občianskej neposlušnosti, na slovenské pomery bezprecedentnej, sa pridali aj Znepokojené matky. Spolu s aktivistami z ďalších organizácií celkovo blokovali niekoľko hodín šesť vládnych budov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V rovnakom období, ako aktivisti blokovali vládne budovy, prekročil počet signatárov pod občianskou petíciou počet 60-tisíc podpisov.

Všetci žiadajú od politikov razantné kroky v boji proti klimatickej zmene –podporu sprísneným európskym cieľom, zvýšenie redukcie uhlíkových emisií do roka 2030 ideálne na 65-percent a uhlíkovú neutralitu do roka 2040.

Klimatická kríza si nevyberá

Uhlíková matematika je neúprosná. V súčasnosti už len tie najoptimistickejšie scenáre hovoria, že ak svet dosiahne do roka 2050 globálnu uhlíkovú neutralitu, podarí sa ľudstvu udržať globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia do konca storočia.

Súvisiaci článok Sme uprostred krízy a tvárime sa, že sa nič nedeje Čítajte 

Vedci sa však zhodujú, že dôležité je udržať oteplenie ešte nižšie, ideálne pod 1,5 stupňa Celzia, najmä preto, aby sme zabránili spusteniu rozsiahlych prírodných zmien na zemeguli, ktoré by mali ďalšie nedozerné následky v podobe rozsiahlej klimatickej migrácie, ekonomických kolapsov alebo ohrozenia stámiliónov ľudí povodňami, suchom či inými extrémami počasia.

Ani na slovenské pomery nie je klimatická zmena nejaký imaginárny jav. Už analýza víchrice vo Vysokých Tatrách z roku 2004 ukázala, že jednou z hlavných príčin vzniku devastačnej búrky boli nové klimatické podmienky. Tie rovnako oslabili aj biotopy tatranských smrečín.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7CYA na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu