Autor je teológ a spisovateľ
Obhajca klasickej literatúry, prekladateľ a lingvista George Steiner, pripisoval jazyku viaceré kľúčové funkcie, nevyhnutné pre spravodlivé fungovanie štátov. Jeho jazyková teória sa inšpirovala pomerne rýchlo kanonizovananým gréckym jazykom a tvrdí, že explicitná gramatika, presnosť vyjadrovania a veľká slovná zásoba sú uznaním istého sociálneho poriadku a hierarchie.
Vďaka ustálenosti európskych jazykov sa tieto stali veľmi rýchlo nositeľmi spoločenskej zmluvy, zatiaľ čo rody, pády, prípony vyjadrujú sociálne vzťahy, postavenie a mocenské figúry spolunáležitosti.
Indo-európske jazyky sú tak viac ako iné jazykové skupiny súčasťou neviditeľnej organizácie myslenia, ktorú starý svet poznal ako múdroslovnú literatúru.
Jazyk ako miesto národov a utópií
Nemecký egyptológ Jan Assmann pripomína, že múdroslovná literatúra Mezopotámie a Egypta je nástrojom na osvojenie si vnútorného poriadku a zásad čestného života. Gramatika sa podobne, ako najstaršie literárne pamiatky, stáva nie iba nástrojom organizácie reči, ale aj vyjadrením súhlasu so životom v spoločnosti a jeho pravidlami.
Všetky krvavé režimy minulosti chápali, že najúčinnejším spôsobom, ako pripraviť spoločnosť o pamäťovú stopu - pretože jazyk je aj trezorom kolektívnej pamäte - je zakázať ho, alebo nahradiť.
Jazyk Tretej ríše sa vyznačoval napikovaným pátosom predjazykového obdobia a snažil sa vysokú nemčinu, Hochdeutsch Goetheho a Hölderlina, nahradiť sústavou emocionálnych symbolov odkazujúcich na starý, živelný poriadok germánskej mytológie.
