Autor je študent a environmentálny aktivista
Igor Matovič na štvrtkovom stretnutí lídrov krajín EÚ povedal, že Slovensko sa k žiadnym konkrétnym percentám znižovania emisií oxidu uhličitého zaväzovať nebude. Škoda, najmä ak pred voľbami sľuboval opak.
V medializovanom videu z tlačovej konferencie, ktoré koluje internetom pre jeho brbt s live vysielaním, síce zdôraznil potrebu „správať sa k prírode priateľskejšie“, ale pozícia, s ktorou na summit prišiel, hovorí úplne inou rečou.
Zmeny si vyžadujú investície
Zopakujme si fakty. Vedci z medzivládneho panelu pre klímu (IPCC) už desaťročia skúmajú negatívne dosahy klimatickej krízy. Upozorňujú nás, že máme už len približne desať rokov na to, aby sme ich zvrátili alebo aspoň do veľkej miery potlačili.
Rýchlosťou blesku sa totiž blížime k bodu zlomu, odkiaľ nebude cesty späť.
IPCC varuje pred extrémnym globálnym oteplením, ktoré by vo výsledku znamenalo kolaps celej spoločnosti, neobývateľné územia mnohých častí planéty, problémy s pitnou vodou a potravinami. Aby sme tomu zabránili, musíme udržať oteplenie pod 1,5 až dvoma stupňami.
V roku 2016 sa k tomu v Paríži zaviazalo 195 štátov z celého sveta. Väčšina z nich, vrátane Slovenska, odvtedy nepohla prstom. To je chyba, ktorá sa nám môže nepekne vrátiť.
Je skvelé, že sme sa konečne dostali z fázy debát, či klimatická zmena je skutočná, alebo nie. (Je.) Vieme, že jej riešenie si vyžaduje komplexné systémové zmeny. A teda aj nemalé investície.
Nesmieme sa na to vykašľať
Vieme už tiež, čo bude znamenať „neriešenie“. Jednoducho povedané, nič dobré.
Len v poľnohospodárstve sa hovorí o stratách v miliardách eur ročne. Nehovoriac o zhoršenom ľudskom zdraví. Už v súčasnosti v dôsledku znečisteného ovzdušia podľa oficiálnych štatistík zomrie ročne na Slovensku päťtisíc ľudí. Inými slovami, dosahy klimatickej krízy budú oveľa drahšie (a nebezpečnejšie) než zmierňujúce opatrenia.
