Takže teraz plošné testovanie. U Igora Matoviča má pozorovateľ neodbytný pocit, že sa angažuje zásadne takým spôsobom, aby ho to najmä bavilo. Čo sa nie vždy snúbi s najlepším záujmom krajiny.

Pozrime sa na dobré nápady, ktoré sme už absolvovali.
Odbime najprv tie, ktorými pútal pozornosť ako opozičný politik. Teda nástup na čelo kandidátky do Európskeho parlamentu a potom náhly nápad – úspešný – vystrčiť na prvé miesto Petra Polláka.
Alebo sľub zhabať vilu exministrovi Počiatkovi či anketa namiesto volebného programu, čo mu opäť vyšlo, pretože cieľom bolo upútať pozornosť voličov a presvedčiť ich, že má najviac chuti a energie čistiť povestný Augiášov chliev.
Pred voľbami sa môže kadečo, no po prvýkrát sme v situácii, keď sa metóda dobrých marketingových nápadov stáva súčasťou riadenia štátu. A to hneď v čase pandémie.
V prvej vlne prišli dva výrazné nápady – zatváranie osád a "blackout". To druhé sa stratilo medzi rečou, tak už to s nápadmi chodí. To prvé sa však udialo, a ako neskôr zhodnotil aj poslanec Pollák mladší, nemuselo sa to udiať. Aspoň nie takto.