Autor je divadelný režisér
To, čo sme videli v sobotu pred Úradom vlády, bola agresivita.
Podľa definície psychologičky D. Richardsonovej je akékoľvek správanie, ktorého cieľom je ublížiť živej bytosti, agresivita. Je to určité správanie, nie je to myšlienka ani prístup. Nie je to nehoda ani náhoda, je to úmysel.
Existujú tri základné druhy agresivity. Priama, tou môže byť priamy slovný alebo fyzický útok. Nepriama, je oveľa nečitateľnejšia, môže byť sprostredkovaná inou osobou alebo predmetom. Často ide o ničenie cudzieho majetku alebo ohováranie.
Do nepriamej agresivity spadá aj sociálna agresivita, napríklad snaha ublížiť niekomu tým, že poškodíme alebo narušíme jeho vzťah s inými.
Pasívna je najbežnejšia forma agresivity, ktorá spočíva v tom, že niekomu ubližujeme tým, že si ho jednoducho nevšímame a nereagujeme.
Kde však agresivita vzniká? Agresivita nie je súčasťou DNA, je teda súčasťou osobnostnej poruchy? Ide o charakterovú vlastnosť, trvalú súčasť osobnosti, teda stály a trvalý spôsob myslenia, správania a vnímania?