Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Päť rokov v ruskej trestaneckej kolónii je ako dvadsať rokov v českom väzení. Keby taký trest dostal nejaký známy moskovský novinár, ktorý navyše pracuje pre západné noviny, hovorí sa o tom v OSN a demokratické štáty vydávajú protestné nóty.
Lenže trest dostal Sergej Arbuzov z Vologdy, provinčného mesta necelých päťsto kilometrov od Moskvy. Keby bol z východnejšie položeného mestečka, nenapíšem o ňom ani ja. Pretože by som o ňom nevedela.
Priveľa pochopenia pre samovraha
Vologdský vojenský súd ho tento týždeň poslal na Sibír za pár viet na sociálnej sieti, ktoré ani nevyvolali odozvu.
Arbuzov komentoval výbuch vo Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) v Archangeľsku 31. októbra 2018. Vo vchode pobočky ruskej tajnej služby sa odpálil sedemnásťročný študent miestnej polytechniky Michail Zlobickij.
Zomrel len on, troch tajných zranil.
Pred útokom na sociálnej sieti VKontakte oznámil, že chce FSB potrestať za to, že inscenuje falošné kauzy a obviňuje z nich kritikov moci. Na vynútenie falošného priznania ich neváha mučiť.
Terorista do novín nepatrí
V roku 2000, v čase vojny v Čečensku, ruské ministerstvo informácií zakázalo zverejňovať rozhovory s čečenskými rebelmi s tým, že sú to teroristi. Túžia po sláve a publicite, čo im treba odoprieť. Navyše sú ich činy inšpiratívne.
Ruské úrady neboli prvé, ktoré sa k podobnej reštrikcii uchýlili. Aj keď vo väčšine demokratických krajín nechávajú na zváženie médií, ako veľmi popularizovať vrahov či bombových útočníkov.
Ostatne aj v Česku máme svojho „mediálneho hrdinu“. O Jiřím Kájínkovi, odsúdenom za vraždu, natočili film, pozývajú ho na honorované besedy.
Výnimkou bola Veľká Británia. Keď sa konflikt so Severným Írskom rozhorel naplno, platil v britských médiách zákaz rozhovorov s príslušníkmi Írskej republikánskej armády (IRA), považovanej za teroristickú organizáciu.