Vráťme sa k času nedávnemu, keď sa poslanci Smeru pobúrene pýtali, kde sú všetci tí, čo pochodovali ulicami a vynášali vyhlásenia k policajnej vražde Georgea Floyda. Kde sú, keď ide o slovenského občana Jozefa Chovanca.
Europoslanci hovorili o policajnej brutalite, Slováci pripomínali Chovanca Čítajte Trvalo to tradičnú časomieru európskych štruktúr, no v utorok poobede rečnil europarlament o policajnom násilí. Urobil to v júni následne po Floydovi a urobil to opäť v prípade Chovanca.
Samozrejme, vyhlásenia o tom, že prípady podobné Chovancovi treba urýchlene vyšetriť, že policajné zásahy majú byť primerané, že rasové či etnické profilovanie zadržaných treba odmietnuť, zbory lepšie školiť, nie sú nijako prevratné.
Ale predstavme si, že by konsenzus takto nevyzeral. Reči v Bruseli (Štrasburg má teraz pauzu) majú byť totiž odrazom toho, čo si ako európska spoločnosť o téme myslíme a čo chceme napraviť.
