Autor je redaktor českého Deníka Referendum, bývalý šéfredaktor týždenníka Literární noviny a spoluzakladateľ ekologického hnutia Duha.
V situácii, keď Európu začína dusiť s prudkou intenzitou druhá vlna koronavírusu a keď príčetnejší občania Českej republiky s hrôzou sledujú každodenné nárasty chorých, ktoré sú predzvesťou bezprecedentných humanitárnych katastrof, prichádza z Prahy správa ako vystrihnutá zo satirického časopisu: radnica mestskej časti Praha 6 odhalila sochu habsburskej cisárovnej Márie Terézie.
Dalo by sa to vybaviť tím, že pomník jednako vyzerá ako kolok, že Švejkov národ sa veru nezaprie... Keby udalosť nebola príznakom ultrakonzervatívnej kultúrnej kontrarevolúcie, ktorá je v chode v celej strednej Európe a ktorá už dnes – ako názorne vidíme v Poľsku – ničí životy konkrétnych ľudí.

Temná sila
Je nesporným faktom, že Habsburgovci predstavujú v dejinách všetkých západoslovanských národov vyslovene temnú silu. O poľských dejinných traumách nemusíme hovoriť, ich silu najlepšie ilustruje, že vo svojej hymne ospevujú Napoleona. Účasť Márie Terézie na delení Poľska asi najlepšie glosoval jej dobový sok, pruský kráľ Fridrich II. slovami: „Čím viac nad osudom Poľska žialila, tím viac jeho územia pre seba uchmatla.“
K Poliakom, Čechom i Slovákom habsburský režim pristupoval ako k podrobeným národom. Vtedajšie české kráľovstvo habsburská ríša od tridsaťročnej vojny fakticky okupovala, systematicky likvidovala náboženskú slobodu a s poddanými českého jazyka metodicky zaobchádzala ako s ľuďmi druhej kategórie – viac k tomu napríklad v textoch dobového humanistu Bernarda Bolzana.
V prípade Slovákov habsburská monarchia prinajmenšom tolerovala, prípadne sama aktívne podporovala systematické pomaďarčovanie.
Je evidentné, že odhalenie pomníka má predovšetkým vyjadriť dnes moderné relativizovanie skrz-naskrz zápornej roly Habsburgovcov v našich dejinách. V núdzi by však zodpovední úradníci v Prahe 6 asi argumentovali tiež údajnými osobnými zásluhami cisárovnej.
Z podobných dôvodov sa vraj stáva predmetom melodramatického poklonkovania aj v Bratislave, pardon Prešporku, dejisku jej korunovácie za uhorskú kráľovnú...