Autorka pôsobí v Slovenskej klimatickej iniciatíve a v projekte Budovy pre budúcnosť
Nachádzame sa pred historickou príležitosťou posunúť obnovu budov do úplne nových rozmerov. Kvantitatívne aj kvalitatívne. Európska komisia prišla s iniciatívou obnovy. Spočítala si, že viac ako 220 miliónov budov sa postavilo pred rokom 2001. To predstavuje 85 percent budov EÚ. Zároveň vie, že 85 až 95 percent budov, ktoré už dnes existujú, bude stáť aj v roku 2050.
Väčšina z nich nie je energeticky efektívna.
Európa sa snaží prekonať koronakrízu a renovácia ponúka jedinečnú príležitosť na modernizáciu budov a prostriedok na hospodársku obnovu.
Európa hlási, že aktivita v stavebníctve sa v porovnaní s rokom 2019 znížila o 15,7 percenta a investície do energetickej efektívnosti sa znížili v roku 2020 o 12 percent.
Na Slovensku je tento prepad ešte väčší. Medziročný prepad stavebnej produkcie k augustu 2020 bol na úrovni 19,2 percenta, čo je najviac za posledné štyri roky. Aj keď sa očakáva značné oživenie, je pravdepodobné, že na sektor stavebníctva bude mať táto kríza trvalý dosah.
Ako túto príležitosť na ekonomickú obnovu a modernizáciu budov využijeme na Slovensku? Bude sa môcť táto vláda pochváliť, že v sektore stavebníctva urobila revolučné zmeny a zmenila stav budov k lepšiemu?
Politický mandát
Každý úspešný projekt potrebuje v prvom rade politickú zhodu. Zdá sa, že ambícia obnovy budov takúto podporu má. A to nielen na európskej úrovni, prioritou by sa mohla stať aj na Slovenku.
Svedčia o tom nielen záväzky v programovom vyhlásení vlády, ale aj vyjadrenia jednotlivých ministrov. Obnova budov má svoje miesto v národnom integrovanom a reformnom pláne, ktorý je podkladom na tvorbu plánu obnovy.
