Autor je historik a doktorand, vyučuje zahraničnú politiku Československa v kontexte začiatku studenej vojny
V roku 1960 sa počas historicky prvej prezidentskej televíznej debaty, ktorú sledovalo na obrazovkách viac ako 60 miliónov Američanov, stretli na jednom pódiu senátor John Fitzgerald Kennedy a viceprezident Richard Nixon. Obaja politici sa uchádzali o hlasy voličov v blížiacich sa prezidentských voľbách, ktorých výsledok mal byť pre Spojené štáty kľúčovým.
Kým demokrat Kennedy, budúci americký líder a víťaz tejto debaty, emotívne argumentoval, že Amerika stráca svoje výsostné ekonomické prvenstvo oproti Sovietskemu zväzu, republikán Nixon, zástupca vtedajšej administratívy prezidenta Eisenhowera, rast komunistickej veľmoci síce nespochybňoval, ale podľa neho vláda robila všetko, čo bolo v jej silách, aby tejto hrozbe dokázala účinne čeliť.
Zároveň upozornil divákov, že celé sovietske hospodárstvo tvorilo v tom čase len 44 percent toho amerického.
No jeho oponent s takýmto hodnotením situácie, pochopiteľne, nemohol súhlasiť. Kennedy sa domnieval, že ak sa trajektória Spojených štátov zásadne nezmení, ekonomický výtlak ZSSR sa môže v blízkej budúcnosti vyšplhať až k tomu americkému.
"Nechcem byť svedkom toho dňa," povedal varovne Nixonovi, "keď to bude 60 percent, a potom 70, 75, 80 a 90 percent, so všetkou silou a mocou, ktorú by vedeli použiť na naše zničenie."
Temné scenáre, ktorých sa obával prezident Kennedy, sa nakoniec – ako my už dnes vieme – nemali nikdy naplniť. Spojené štáty si udržali pred svojím komunistickým súperom takmer dvojnásobný náskok počas celej studenej vojny a bola to práve ich ekonomická prevaha, ktorá im umožnila koncom 80. rokov Sovietsky zväz aj definitívne poraziť.
Prvá odvysielaná americká prezidentská debata, ktorej vďačíme za túto predvolebnú tradíciu, sa však niesla takmer v porazeneckom duchu. Sovietsky zväz vykreslili obaja kandidáti ako rýchlo rastúcu krajinu schopnú už čoskoro konkurovať americkému hospodárstvu.
Nám sa spätne tento strach môže zdať možno až iracionálny; najmä ak si uvedomíme, že štyridsiate a päťdesiate roky boli pre Američanov zlatým obdobím rastu a prosperity, ktoré sa navyše nemalo zavŕšiť ani počas nasledujúcej dekády. Obaja kandidáti však boli ostražití a uvedomovali si hrozbu, akú predstavoval Sovietsky zväz vo svete pre liberálne demokracie a ochranu práv jednotlivca pred svojvôľou všemocného kolektívu.
Dobehli a predbehli
Hoci v Európe bol komunizmus napokon porazený a vznikol nový svetový poriadok pod vedením Spojených štátov, po roku 1989 došlo aj k výraznému oslabeniu americkej moci v pomere k iným medzinárodným hráčom.
Zatiaľ čo dnes Američania zažívajú vnútornú ideologickú krízu, v zahraničí získava čoraz silnejšie pozície Čína, ktorá nahradila ako líder komunistického sveta Sovietsky zväz.