S Kollárom – alebo s globálnym otepľovaním – prenikol do verejného diskurzu vlažný taliansky vetrík.

Práve Taliani totiž majú vrúcny vzťah k svetu podvodníčkov a tanečníc, fascinovaní nimi ich vpustili na strieborné plátno (Fellini), do haute couture (Versace) a, bohužiaľ, aj do politiky.
Aj sme sa im kedysi smiali za Berlusconiho s nastrelenými vlasmi a Ciccolinu trčiacu z parlamentných lavíc s odutými kačacími perami.
Už sa nesmejeme. Cesty demokracie sú nevyspytateľné, a tak aj národ odvíjajúci svoj sebaobraz od úbočí posiatych ovečkami v sebe objavil chuť na stredomorskú politickú scénu.