Krajčího výrok, že počas testovania videl „silného ducha slovenského národa“, nám dáva dobrú zámienku zahĺbiť sa do toho, aké vlastnosti si to pripisujeme a ako sa vnímame.

Predstava, že národy majú ducha, ktorého potenciál sa dokáže rozvinúť a tak pohnúť dejinami, je naftalínom zaváňajúca teória z hĺbok 19. storočia. Má bližšie k rozprávke než k spoločenským vedám.
Ale aj vedecká „veteš“ vykázaná kamsi do poličky ezoteriky sa dokáže dobre uživiť v politickej predstavivosti. A tak naďalej o Slovákoch hovoríme ako o malom národe, ktorý, keď je najhoršie – pozri SNP, dokáže napnúť sily a vykonať titanský čin.
Takáto predstava nás, samozrejme, motivuje a vystužuje zvnútra. Zároveň však zvádza našich politikov k tomu, že nemusia rozkladať sily, priebežne plánovať a sústrediť sa na drobnú prácu. Veď stačí plamennými rečami odomknúť štátne duchovné rezervy a dobre bude.
Toho dôkazom je aj Slovenské národné testovanie.