Autorka pôsobila na ministerstve školstva ako generálna riaditeľka sekcie národnostného a inkluzívneho vzdelávania, je odborníčkou strany Most-Híd na školstvo.
Prvú vlnu sme porazili, a prvá vlna porazila naše deti. Hlavne tie, ktoré sa nemohli zapojiť do dištančného vzdelávania. Nie z roztopaše a lenivosti.
Dlho sme ani len netušili, koľko detí malo nečakané koronaprázdniny. Rezort školstva ich počet zisťoval dlhé týždne až mesiace. Ide o vysoké číslo, a dnes už vieme aj to, že pomer týchto detí v národnostných školách bol vyšší ako celoslovenský priemer.
Zbieranie dát natoľko zamestnalo ministerstvo, že popri zložitých počtoch už nemalo kapacity na systémové riešenie na zapojenie desaťtisícov žiakov do dištančného vzdelávania počas druhej vlny.
A počas tretej vlny. A počas ďalších vĺn.
Nielen tie deti, ktoré sa posledné mesiace predchádzajúceho školského roka neučili online, ale všetkých školopovinných žiakov. Systémové riešenie a dlhodobý plán totiž okrem nemocníc potrebujú aj naše deti. Korona bude s nami dlhý čas. Kým vedci neobjavia účinný liek alebo vakcínu, budú sa striedať obdobia prezenčnej a dištančnej výučby.
Koniec nie je blízko
Moji kolegovia počas druhého polroka ostatného školského roka vyvinuli enormné úsilie, aby mohli učiť. Žiakov zo sociálne slabších rodín, deti bez internetového pripojenia alebo vhodného zariadenia navštevovali osobne.
Nosili im doma alebo v škole vytlačené pracovné listy, lebo iným spôsobom by sa k nim nedostali. Dlhé mesiace robili nadčasy, motivovali svojich žiakov a navzájom sa povzbudzovali. Mnohí pracovali aj v lete, aby dobehli zameškané.
Vedeli sme, že nás čaká ďalší náročný školský rok. Vedeli sme, že druhá vlna príde, že koronavírus opäť zatvorí naše školy.
