Autor je umelec a publicista
Koľko týždňov alebo mesiacov nepohodlia, ekonomickej neistoty a obáv o budúcnosť znesieme, kým začneme nahlas hovoriť, že pre dobro väčšiny musíme obetovať tých slabších a menej životaschopných?
Túto otázku som si položil už na jar, po prvých prísnych opatreniach prijatých v snahe zvládnuť pandémiu. Skutočná skúška charakterov však prichádza až teraz, keď sa rútime v ústrety zime, rastúcim krivkám a nejasným vyhliadkam na najbližšie mesiace.
Prvky dehumanizácie sa do spoločenskej debaty vkrádajú nenápadne a postupne. Napríklad vtedy, keď zomrie človek a my nevnímame stratu jedinečného života, ale riešime, či zomrel na Covid alebo s Cdvidom.
Alebo keď chorobe podľahne publicista Jozef Kmeťo po tom, čo ešte stihol natočiť video, v ktorom varoval pred zľahčovaním ochorenia. Neprešlo ani pár hodín a už sa sociálnymi sieťami začali šíriť správy, že Jozef Kmeťo bol predsa obézny, a preto na jeho smrti až tak nezáleží.
