SME

Ako neprísť o Dušičky počas korony

Covid zasahuje aj do nášho vzťahu s mŕtvymi.

Ilustračné foto. (Zdroj: STOCK ADOBE)

Keď som bola dieťa, tešila som sa na Dušičky. Viac než na veľkonočnú polievačku alebo jarné prázdniny. Cestovali sme za starou mamou, stretli sme sa s krstnými rodičmi, so strýkom a tetou, s bratrancami a sesternicami.

Vypočula som si, ako som vyrástla, ale nebola som ešte natoľko veľká, aby som naplno prežívala melanchóliu spomienky na zosnulých.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smútok rodičov pri hroboch prehlušili sviečky. Tisícky sviečok s trasúcimi sa plameňmi. Pocit tepla a zoschnuté kvapky vosku na rukách. A vôňa ohňa. To bol jediný deň v roku, keď aj deti mali dovolené hrať sa s ohňom.

Zapaľovali sme sviečky a zľutovali sme sa aj nad opustenými hrobmi. Rodičia nám dovolili zapáliť kahanček aj pre neznámych, a hovorili, že nikto nesmie ostať bez spomienky. Vôňa novembrových cintorínov sa nám vryla do pamäti.

Príbehy tých, čo odišli

Vtedy ešte kahance nezdobili zlatí bucľatí anjeli alebo plastový Ježiško. Ale Pamiatka zosnulých bola aj tak farebná vďaka chryzantémam: bielym, žltým, oranžovým, zlatistým, bordovým, fialovým, huňatým, malým aj veľkým ako lopta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Cintorínom vládli príbehy tých, čo odišli. Privolávali sme si predkov tak, že sme sa o nich rozprávali. Tam v novembrovej hmle na cintoríne.

Bola to často skúška schopnosti rodičov vtesnať do krátkeho príbehu alebo anekdoty život zosnulého. Blízkeho aj vzdialeného, drahého aj menej obľúbeného.

Pamätám si aj novembrové cesty z malej dedinky, Gemerskej Panice, naspäť do Lučenca. Cintoríny boli ako malé mestečká a chvejúce sa svetielka sviečok boli ako okná domov, v ktorých býva už len spomienka. Ale je stále živá.

Covidová melanchólia

Ako sme rástli, tak v nás rástol smútok a uvedomenie si straty, ktorá na Dušičky bola ešte ostrejšia.

Tento rok začiatkom novembra nepôjdem do Lučenca ani do Gemerskej Panice, tak ako milióny ľudí tento rok prvého novembra nebudú stáť nad hrobom svojich mŕtvych.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7EPD na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu