Autorka je právnička, pôsobí v združení Občan, demokracia a zodpovednosť
V sobotu 31. októbra začne prebiehať celoplošné testovanie s názvom „Spoločná zodpovednosť“. Od tohto testovania sa má v nadchádzajúcich dňoch odvíjať miera našej slobody. O tom, aké záväzné pravidlá budú nakoniec platiť, sme sa z jediného relevantného zdroja – Zbierky zákonov SR – dozvedeli až vo štvrtok 29. októbra, teda necelé dva dni pred začiatkom testovania.
Zo samotného vládneho uznesenia (z 28. októbra 2020) naskakuje husia koža. V mene celoplošného testovania totiž vláda ohrozuje to, čo by v týchto chvíľach mala všemožne chrániť: právny štát.
Garancia bezpečia a dôvery
Podľa našej ústavy je Slovenská republika právnym štátom. V právnom štáte sú rešpektované, chránené a napĺňané základné práva a slobody, dodržiava sa ústava a zákony a platí princíp tzv. právnej istoty.
Tento princíp okrem iného znamená, že prijaté právne pravidlá majú základ v práve, sú oficiálne publikované, musia byť jasné, určité a zrozumiteľné, nesmú si navzájom odporovať a ani sa vylučovať, nesmú byť prijímané svojvoľne a dôvody na ich prijatie musia byť presvedčivé.
V časoch, aké v súvislosti s pandémiou Covid-19 žijeme, je potrebné lipnúť na dodržiavaní uvedených princípov ešte naliehavejšie. Na zvládnutie situácie musíme mať istotu, že nikto nebude bezdôvodne a svojvoľne siahať na naše práva, musíme vedieť, aké sú pravidlá a čo treba robiť, tieto pravidlá musia dávať zmysel, musíme dôverovať vláde, ktorá ich prijíma, a musíme cítiť potrebu, alebo aspoň nevyhnutnosť, sa s nimi stotožniť.
Aj preto sú v časoch mimoriadnych situácií vrátane núdzového stavu, aký máme na Slovensku v súčasnosti, požiadavky na dodržiavanie princípov právneho štátu veľmi neúprosné.
Za mimoriadnych situácií síce právo pripúšťa obmedzovanie niektorých práv spôsobmi, ktoré by boli v bežných časoch neprijateľné, lenže takéto obmedzovanie sa podmieňuje splnením prísnych pravidiel. Prijímané obmedzenie musí byť legálne, teda musí mať základ v práve.
Musí byť nevyhnutné na ochranu určitej spoločenskej hodnoty, napríklad verejného zdravia. Musí byť primerané v zmysle, že spôsob jeho vykonania musí byť čo najšetrnejší. Nesmie byť diskriminačné, nesmie byť uložené svojvoľne a jeho potrebu musia štáty dôkladne odôvodniť.
Plošné testovanie ako učebnicový príklad
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu umožňuje vláde v núdzovom stave obmedzovať niektoré práva, lenže tieto práva a konkrétne spôsoby ich obmedzenia sú v tomto zákone presne vymedzené.
Spomínaný ústavný zákon nedáva vláde možnosť uložiť nám počas núdzového stavu povinnosť podstúpiť úkon zdravotnej starostlivosti, a teda ani test na zistenie ochorenia, respektíve prítomnosti vírusu.
Aj preto je „celoplošné testovanie“ v samotnom vládnom uznesení akoby len okrajovou záležitosťou.
Predmetné uznesenie sa primárne zaoberá zákazom vychádzania s ustanovením výnimiek, ktoré už nadväzujú na to, či sa človek zúčastnil akcie „Spoločná zodpovednosť“ alebo nie (možnosť alternatívne absolvovať PCR test ponechávam bokom, keďže je dostupná len malému množstvu ľudí).
Na tieto skutočnosti ďalej nadväzujú faktické obmedzenia ďalších práv – napríklad práva na prácu, na sociálne zabezpečenie, na slobodu podnikania, na vzdelanie, či na ochranu súkromného života.
