Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
V stredu 28. októbra zverejnila Európska komisia návrh novej smernice o spôsobe výpočtu minimálnej mzdy. Minimálna mzda je predmetom každoročných tvrdých rokovaní medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Aj návrh novej smernice sa stane predmetom dlhých diskusií.

Kým sa pustíme do podrobností návrhu, položme si otázku: prečo by vôbec mala existovať nejaká minimálna mzda?
Odpoveď je jednoduchá: mzda má byť zdrojom príjmu a dôstojného života, a nie chudoby. Preto má 21 členských štátov Európskej únie minimálnu mzdu ustanovenú v zákone a zvyšných šesť má stanovený spôsob jej vyjednávania.
Aj u nás máme zástancov žiadnej, respektíve čo „najminimálnejšej minimálnej mzdy“. Ešte v roku 2014 predstavovala u nás hrubá minimálna mzda 352 eur. Po zaplatení odvodov a nákladov na dochádzku do zamestnania nebol prakticky rozdiel medzi životom z práce a zo sociálnych dávok.
Lepšie bolo sedieť doma alebo pracovať načierno. To naozaj nedávalo zmysel. Pracovať sa musí oplatiť.
V posledných rokoch sme zas zažívali opačný extrém: mimoriadne rýchly rast minimálnej mzdy, ktorý značne predbehol rast produktivity práce. Ani to nedáva zmysel – ak má zamestnávateľ vyplácať vyššie mzdy, musí na ne vedieť najprv zarobiť.
Ideálne 60 percent mediánovej mzdy
Akú úroveň minimálnej mzdy navrhuje nová smernica? Je to oných magických 60 percent priemernej mzdy? Bude dokonca nejaká spoločná minimálna mzda pre celú Úniu?