Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV
V týchto dňoch Európskou úniou otriasli dva desivé teroristické útoky vo Francúzku spojené s islamským radikalizmom.
Za posledných päť rokov tu pri takýchto útokoch zahynuli stovky nevinných ľudí. Francúzske politické elity už niekoľko rokov dokonca otvorene deklarujú, že sú vo vojne s novým nepriateľom – islamským džihádom.

V skutočnosti tento konflikt vôbec nie je nový. Naopak, trvá už takmer 200 rokov.
Akurát to, čo dnes chápeme pod pojmom islamský radikalizmus malo trochu iné podoby a pomenovania.
Najdlhšie sa táto vojna odohrávala na francúzskych územiach mimo Európy a tu zanechala aj najviac obetí. Súčasný islamský terorizmus vo Francúzku má určite svoje špecifické príčiny najmä v dnešnom geopolitickom dianí.
No jeho ideologické korene siahajú do čias, keď boli francúzski intelektuáli a politici vo väčšine presvedčení, že francúzska kultúra stojí na vrchole ľudskej civilizácie. A že formou kolonializmu ju aj za cenu násilia, môžu šíriť do sveta, predovšetkým do Afriky.
Na začiatku bolo Alžírsko
Vážne problémy Francúzska s džihádom sa začali už v júni 1830, keď sa francúzska armáda vylodila v Severnej Afrike a dobyla starobylé mesto Alžír. Začala sa tak dlhá a komplikovaná koloniálna vláda Francúzska v tejto časti Afriky, ktorá, ako poznamenal francúzsky historik Marc Ferro, skončila rovnako tragicky, ako sa začala.
Po dobytí mesta Alžír francúzska invázia pokračovala dobýjaním rozsiahlych oblastí medzi Marokom a Tuniskom. Začalo tak vznikať moderné Alžírsko, ktoré sa malo stať „novou francúzskou Amerikou.“
Domáce obyvateľstvo, ktoré tvorili najmä moslimskí Arabi a Berberi, vyháňali z úrodnej pôdy.
Tá sa následne pripravovala na príchod francúzskych kolonistov, ktorí tu mali vybudovať plantáže na pestovanie bavlny. Postup francúzskej armády často sprevádzalo brutálne zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom či vyvražďovanie celých dedín.
Mesto Alžír sa stalo hlavným sídlom francúzskej koloniálnej správy a začalo sa prebudovávať na európsky spôsob. Dokonca prestavali jednu zo starobylých mešít v meste na katolícku Katedrálu svätého Filipa a polmesiac na jej streche nahradili krížom.