Nigel Baker je britský veľvyslanec na Slovensku
John von Kaufmann je chargé d’affaires Kancelárie veľvyslanectva Kanady na Slovensku
Ak si práve čítate tento článok, je to vďaka snahám o zabezpečenie slobody tlače a médií na svete. Novinári a ostatní pracovníci médií musia často platiť až príliš veľkú daň za využívanie práva na slobodné presvedčenie a prejav definovaného v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Slovenský novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová za slobodu hľadať, získavať a poskytovať informácie pomocou médií zaplatili svojimi životmi.
Žiaľ, nie sú jediní. Podľa Výboru na ochranu novinárov (CPJ) počet novinárov a pracovníkov médií zabitých za posledné desaťročie dosiahol 600, čo v priemere predstavuje približne jednu smrť za päť dní.
Organizácia Spojených národov zistila, že takmer 9 z 10 úmrtí zostáva aj naďalej neobjasnených. Valné zhromaždenie OSN preto v súvislosti s nárastom poznatkov o nebezpečenstvách a nedostatku spravodlivosti pre pracovníkov médií na celom svete vyhlásilo 2. november za Medzinárodný deň za ukončenie beztrestnosti za zločiny proti novinárom.
Ohrozené povolanie
Tento deň upozorňuje na spôsoby, ktorými beztrestnosť zločinov nasmerovaných proti novinárom poškodzuje spoločnosť a narúša demokraciu, pretože zakrýva zneužívanie ľudských práv a korupciu.
Novinári v online aj offline priestore čelia vyhrážkam mučením, únosom, obťažovaním, väzbou a smrťou. Vyhrážať sa novinárom je často beztrestné a vedie k obmedzovaniu mediálneho priestoru.
Jedným zo znepokojivých trendov je aj nárast počtu krajín, ktoré podľa Rebríčka slobody tlače v roku 2020 získali „veľmi zlé“ hodnotenie slobody médií, na 13 percent.
Smrteľné útoky na novinárov aj naďalej zostávajú relatívne bežné. Počet útokov sa síce mierne znížil, ale organizácia Reportéri bez hraníc upozorňuje, že iba za rok 2019 bolo pre výkon svojej práce usmrtených 49 novinárov.
“S ohľadom na bezprecedentnú „infodémiu“ falošných správ a dezinformácií o ochorení Covid-19 pandémia zvýraznila dôležitosť úlohy slobody tlače.
„
Novinárky a pracovníčky médií čelia náporu hrozieb, útokov a zastrašovania na internete, čo ešte viac ohrozuje ich bezpečnosť a možnosť slobodného prejavu. Digitálne nástroje, napríklad s podporou umelej inteligencie, sa bez bremena zodpovednosti v rozšírenej miere používajú na výber a upravovanie obsahu online správ.
Sledovanie, útoky na anonymitu zdrojov a šifrovanie zvyšujú mieru ohrozenia novinárov a ešte viac komplikujú snahy o ukončenie beztrestnosti.
Sloboda médií je základným verejným záujmom, pretože umožňuje poskytovanie informácií, ktoré pomáhajú kontrolovať silných hráčov a udržiavať demokratické spoločnosti.
V čase, keď sa globálne prostredie médií iba zhoršuje a čelí kombinácii starých a nových vznikajúcich hrozieb, je táto sloboda nesmierne dôležitá. Útoky na slobodu médií sa šíria spoločnosťami, znižujú dôveru, prosperitu a odolnosť, zároveň však zvyšujú mieru korupcie.
V súvislosti s týmto vývojom musíme slobodu médií považovať za základný pilier ostatných ľudských práv a útoky na slobodu médií musíme oprávnene považovať za útoky na ľudské práva ako také.
V čase falošných správ
Jednotlivé štáty majú významnú úlohu pri udržiavaní a presadzovaní slobody médií v svojich krajinách. Žiaľ, v niektorých prípadoch aj samotné vlády väznia novinárov, alebo obmedzujú slobodu médií, čo si vyžaduje medzinárodnú reakciu v snahe o skutočné presadzovanie ľudských práv a slobody médií v celosvetovom meradle.
Dnešná spomienka na Medzinárodný deň za ukončenie beztrestnosti za zločiny proti novinárom prichádza v jedinečnom momente dejín. Medzinárodná komunita zápasí s dosahom pandémie ochorenia Covid-19 a otázka beztrestnosti zločinov proti novinárom naberá na dôležitosti.
S ohľadom na bezprecedentnú „infodémiu“ falošných správ a dezinformácií o ochorení Covid-19 pandémia zvýraznila dôležitosť úlohy slobody tlače, ktorá spoločnosti poskytuje prístup k presným informáciám o ochrane osobného zdravia a zdravia celej komunity.
Pandémia zároveň znásobila súčasné hrozby pre slobodu médií a jej škodlivé vplyvy narúšajú obchodné modely a predstavujú existenčnú hrozbu pre nezávislé médiá po celom svete.
Mnohé celosvetovo platné zákony navrhnuté v snahe bojovať proti dezinformáciám počas pandémie ochorenia Covid-19 priniesli ďalšie hrozby a útoky proti novinárom. Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) do septembra 2020 zaznamenal viac ako 400 prípadov porušení slobody médií.
Pandémia ochorenia Covid-19 iba zdôraznila dôležitosť slobody médií a zároveň vládam poskytla príležitosť ešte výraznejšie obmedzovať dôležitú prácu novinárov a ignorovať problémy spojené s beztrestnosťou.
Spájame sa za slobodu médií
Novinári, občianska spoločnosť, vlády a medzinárodné organizácie sa v snahe bojovať s novovznikajúcimi výzvami spojili v otázke ochrany a podpory slobody médií. Kanada a Spojené kráľovstvo vytvorili Koalíciu pre slobodu médií (Media Freedom Coalition), ktorá spája 37 krajín z celého sveta vrátane Slovenska pri ochrane novinárskej slobody v online aj offline priestore a bojuje za bezpečnosť novinárov a pracovníkov médií.
Spoločne s organizáciou UNESCO vytvorili Globálny fond na ochranu médií na podporu novinárov v núdzi, financovanie právnych nákladov a iniciatív, vytváranie vzájomných sietí podpory a podporu vlád pri tvorbe národných akčných plánov.
16. novembra Kanada v spolupráci s Botswanou organizuje druhú Globálnu konferenciu pre slobodu médií, ktorá nadväzuje na prvú konferenciu usporiadanú predošlý rok v Londýne. Stretnú sa tu novinári a odborníci z celého sveta, aby sa vyjadrili k najpálčivejším výzvam slobody médií.
V súvislosti so súčasnými nevídanými hrozbami pre slobodu médií si všetci novinári, ktorí prišli o život v snahe poskytovať fakty potrebné na prijímanie informovaných rozhodnutí o nás a našich komunitách a vyvodzovaní zodpovednosti, zaslúžia ešte väčší prejav úcty ako kedykoľvek predtým.
