Autor je prekladateľ a publicista
Pred dvoma týždňami som na tomto mieste napísal, že kým bájny kĺzavý medián neklesne pod 500, nebudem písať o politike, ale o iných, krajších veciach. Kĺzavý medián je zhruba na päťnásobku, budeme tu takto spolu dlhšie, nejako to vydržať musíme.
Nejako to vydržať musíme, ale ľahké to nie je. Ľudia sa nemajú dobre, sú nervózni a zádrapčiví, ochotne sa pohádajú aj o tom, čo by si ešte pred rokom ani nevšimli. Teraz, zatvorení doma, neustále na internete, neustále vystavení novým informáciám o tej istej veci, sú v permanentnom napätí.
Pred siedmimi dňami som napríklad na tomto mieste napísal článok o Marcelovi Bielsovi, futbalovom trénerovi a zároveň tak trochu šialenom géniovi. Bol to článok len a výlučne o Marcelovi Bielsovi, futbalovom trénerovi, a tak trochu šialenom géniovi, ale absolútna väčšina diskutujúcich v ňom našla metaforu na Igora Matoviča.
Metaforu, ktorá tam, samozrejme, nebola: bol to text o futbalovom trénerovi. Napriek tomu však strávili neuveriteľné množstvo času diskusiou o tom, či je to metafora dobrá alebo zlá, či som o premiérovi chcel povedať, že je šialenec alebo génius, či mám pravdu a čo to o mne vypovedá.
Takto sa máme, nevieme vydržať sami so sebou, a tak tu je článok o Jozefovi Psotkovi. Niečo z toho som už takmer určite napísal niekde inde a niekto iný to tiež niekde inde takmer určite napísal lepšie, ale na tom nezáleží.
Ako to vidí dieťa
Nezáleží na tom, čo je pravda, ale na tom, o čom sme presvedčení. Presne tak som presvedčený o tom, že existuje jedna konkrétna fotografia Jozefa Psotku a ja som ju ešte ako dieťa videl.
