Autor je scenárista a publicista
Keď sa Donald Trump vrátil z nemocnice, kampaň vrcholila a jeho šance poraziť Joea Bidena sa výrazne zmenšovali. Aj v Pensylvánii, Oregone a Michigane. V troch „kolísavých štátoch“, kde preferencie voličov neraz zohrali úlohu jazýčka na váhach.
Končí sa teda éra Trumpa? Európski i americkí komentátori nemajú na tieto otázky jednoznačnú odpoveď. Demokrati dúfajú, že skončí, ale vyššiu sumu by na víťazstvo svojho kandidáta nestavili.
A nielen oni si kladú otázky, čo sa bude diať po voľbách. Aj v prípade, že Biden s prevahou zvíťazí, podarí sa mu zmieriť beznádejne polarizovanú Ameriku? Dokáže pozastaviť eróziu americkej demokracie?
Pretože 3. novembra nerozhodnú voliči iba o víťazstve jedného z kandidátov. Rozhodovať budú o osude americkej demokracie.
Čo sa stane, ak Biden zvíťazí iba tesne a v krajine zavládne chaos? Komentátori prorokujú, že v takom prípade sa na scéne objaví armáda právnikov a na sieti záplava zavádzajúcich tweetov a najnehanebnejších lží. O prípadnej mobilizácii pravicových milícií ani nehovoriac.
Vyostrená povolebná kampaň vraj bude trvať až do 20. januára 2021, keď by mal nový prezident vstúpiť do Bieleho domu. Ani potom (obávajú sa demokrati) nebudú Trumpovi prívrženci výsledky volieb akceptovať.
A to všetko sa bude odohrávať medzi kulisami „najvyzretejšej demokracie sveta“. V krajine, kde doteraz sústava predvídavých „bŕzd a protiváh“, dokázala dočasne rozkolísaný systém vybalansovať.
Sociológovia hľadajú korene narastajúcej nespokojnosti Američanov, hoci tí z globálneho hľadiska ešte vždy žijú nad pomery:
- V USA spotrebujú päťkrát viac zdrojov, ako pripúšťa „limit udržateľnosti“ (Nemecko trikrát, Čína dvakrát). Napriek tomu by chceli spotrebovávať viac.
- USA vydelili v roku 2019 na zbrojenie 649 miliárd dolárov, trikrát viac ako Čína. Napriek tomu sa necítia bezpečne.
- Priemerný Američan zarobí každý rok 65-tisíc dolárov. O 20-tisíc dolárov viac ako priemerný občan EÚ. Napriek tomu je krajina beznádejne polarizovaná.
Odkiaľ sa berie toľko nenávisti v krajine takého blahobytu? Môže za to iba Trump? Tí, čo sa v Trumpovi vyznajú, tvrdia, že sám prezident sily deštrukcie nestvoril. On ich iba virtuózne využíva.
Hlboká kríza je totiž súčtom niekoľkých, dlho podceňovaných kríz.
Náboženskí fundamentalisti
S Trumpom preniká do štátu náboženstvo Čítajte Siedmi z desiatich Američanov sú ešte vždy kresťanmi. Ale štvrtina (väčšinou bielych) Američanov patrí dnes do tábora evanjelikálov. A tí sa nevedia zmieriť s faktom, že Amerika je, pokiaľ ide o pôvod, rasu či náboženstvo, čoraz pestrejšia.
Evangelikánom (ktorí sú sami potomkami prisťahovalcov) sa donedávna taká výhodná otvorenosť krajiny už nepáči. Vraj sa prestávajú cítiť „ako doma“.
Trump, hoci vieru v boha iba predstiera, im dáva za pravdu. Aj preto sa viceprezidentom stal Mike Pence. Človek, ktorý verejne spochybňuje evolúciu. A zmenu klímy považuje za blud.
Demokracii sa darí dovtedy, kým sa viera v čokoľvek nezačne zneužívať ako politikum. V krajine, kde sa sekularizmus a fundamentalizmus konfrontujú, vytráca sa viera v demokraciu i v právny štát.
Poburujúca nerovnosť
V roku 1989 vlastnilo 90 percent Američanov 30 percent celkového majetku. Medzičasom ich podiel klesol na 23 percent. V rovnakom čase však bohatstvo jedného percenta najbohatších vzrástlo o 40 percent.
Toto gigantické „prerozdelenie“ prebehlo odspodu až nahor. Nezbohatli iba najbohatší, ale aj vrchná stredná vrstva. Nižšia stredná vrstva však citeľne schudobnela.
Štyria z desiatich Američanov tvrdia, že nečakaný výdavok nad 400 dolárov nemajú z čoho zaplatiť.
