Ak existuje niečo, čo experimenty vedenia štátu ak nie ospravedlňuje, tak vysvetľuje, je to stav nemocničnej siete.

Nejeden znalec terénu už vyniesol ortieľ, že české štádium pandémie by si Slovensko nikdy dovoliť nemohlo. Keď pri stále výrazne lepších číslach ako v Česku už dnes počúvame o kritickej situácii v Žiline, Martine, Poprade či Prešove, tak otázka, kto a čo zanedbal (nielen!!) počas tohto leta, sa natíska ešte naliehavejšie ako u suseda – s ktorým sme kedysi mali spoločné zdravotníctvo, ale akosi sa nám za 28 rokov vzdialilo.
Súhlasiť s dr. Visolajským vo všetkom, trebárs v otázke nutnosti čo najtvrdšieho lockdownu, netreba.
Od jeho pripomienky, že v auguste mal byť napísaný scenár, čo ďalej a kam s pacientom, ak napríklad bardejovský špitál končí s kapacitou, však dnes zásadnejšej niet. Ešte aj s aplikáciou, aká funguje v Nemecku, by logistická náročnosť určite nebola vyššia ako pri plošnom testovaní.
Zaspalo sa. Takže spása sa hľadá v takom lockdowne, ktorý sa vidí – napríklad – Visolajskému krátky.