Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Plošné testovanie prinieslo na jednej strane miernu úľavu z dôvodu relatívne nízkeho počtu nakazených. Okrem toho však prinieslo viac otázok ako odpovedí a zároveň nám poodkrylo charakter našich vládnych predstaviteľov a ich predstavy o plebse, ktorému vládnu.
Neschopní hľadať spojencov
Premiér Matovič spolu s ministrom Naďom týždeň presviedčali verejnosť, kade chodili, že plošné testovanie je rýdzo dobrovoľná záležitosť. Tých, čo protestovali proti označovaniu testovania za dobrovoľné, častovali prívlastkami ako vlastizradca. V nedeľu však ako šibnutím čarovného prútika zmenili názor a už sa občanom ospravedlňovali.
Nebolo lepšie pred samotným testovaním postaviť sa pred verejnosť a priznať, že bez postihov nedokážu testovanie zabezpečiť? A na rovinu požiadať verejnosť o porozumenie?
Fanúšikov kotlebovcov by určite nepresvedčili, ale kritická väčšina by určite reagovala pozitívne. Ale to by predstavitelia súčasnej vlády museli byť schopní niečoho ako sebareflexia a schopnosť hľadať kompromisy.
Neschopnosť dopredu diskutovať s prezidentkou i opozíciou a následné kopanie do nich, že nestoja za nimi, je signifikantná.
V maskáčoch radšej na huby
Okrem dvoch vyššie menovaných bol v médiách počas pilotného i plošného testovania nadmieru viditeľný minister sociálnych veci Krajniak, hoci by sme si logicky mali myslieť, že by to mal byť minister zdravotníctva.
