Autor je teológ a spisovateľ
A Vy, Gitka, s fialovým melírom zo salónu krásy Janka, s kyticou karafiátov na stole prikrytou vyšívanou dečkou z parkoviska na Štrbskom Plese z čias závodnej dovolenky a Ty, Šaňko, v rovnakých teplákoch v záhrade pri varení guláša, pri tvojom BMW dovezenom z Albánska, s účesom plavčíka na maďarskom kúpalisku v ´83., keď si jedol svoj prvý langoš s nohami v horúcej vode a okolo kolien sa ti na hladine vznášala smotanovo cesnaková škvrna ako minerálna medúza.
A Ty, teta s portrétnym rámom namiesto fotografie, medajlónikom z tureckej telenovely, kúpeným na poznávacom zájazde na poľskom trhu, aj ty si sa smiala.
A aj Ty, René, bývalý bukolický heavymetalista, dnes agronazi v zelenom vechti, čo nechápeš, ako mohla Voouvca dostať neexistujúcu chorobu, no už generácie vieš, že sa lieči vodkou, aj keď pred pár rokmi si sa verejne pred svojimi tromi lajkami zaprisahal, že sa vodky, dokiaľ ju bude propagovať neger, nikdy nedotkneš. Ale zdravie má prednosť.
Stretávame sa každé ráno
Stretávame sa každé ráno, keď ministerstvo zdravotníctva uverejní počet obetí ochorenia a vy jediní, vy, čo sa dobýjate do zatvorených kostolov a na zatvorené cintoríny s plastovými vencami, sa smejete.
Každý deň je vám smiešne, že v slovenských nemocniciach niekto opäť zomrel s pľúcnym Covidom alebo sa dožadujete inej štatistiky, koľko ľudí zomrelo dnes na rakovinu, haaaaaa, a prečo to nezverejníte, haaaaa, a prečo nepíšete o iných chorobách, haaaaaa?
A smejete sa, lebo ste už raz takí, veselí ľudia, od rána dobrá nálada, nič vás nerozhodí, nič sa vás nedotkne, presvedčení, že obete choroby buď neexistujú, alebo sú to zaplatení herci, veď aj tak teraz nemajú čo robiť.
