Nigel Baker je britský veľvyslanec na Slovensku
Je začiatok novembra, mesiaca, keď si na kabátoch vašich britských priateľov môžete všimnúť pripnutý červený kvietok vlčieho maku. Prečo ich nosíme?
Tradícia sa spája s každoročným pietnym podujatím v mestách a dedinkách naprieč celým Spojeným kráľovstvom, ktoré spomínajú na padlých z prvej svetovej vojny a všetkých ďalších ozbrojených konfliktov odvtedy.
Pandémia Covidu-19, žiaľ, tento rok spôsobila aj to, že sa nebudeme môcť stretnúť tak, ako sme boli zvyknutí za posledných sto rokov.
Tradične sa tieto podujatia, ktorým hovoríme Remembrance day – Deň spomienky, konajú v najbližšiu nedeľu k 11. novembru, dátumu, keď stíchli zbrane a po brutálnom štvorročnom konflikte prišiel mier.
Oficiálna celonárodná spomienka sa koná vždy v Londýne za účasti členov kráľovskej rodiny vrátane kráľovnej Alžbety, členov vlády a masy desaťtisíc veteránov. Túto tradíciu založil ešte kráľ Juraj V., starý otec kráľovnej Alžbety, a neskôr zahrnula aj padlých z 2. svetovej vojny a novodobých ozbrojených konfliktov.
A národ oboril sa na národ
Deň spomienky je však v Spojenom kráľovstve rovnako dôležitý dnes, ako bol pred storočím. Ľudia si ho pripomínajú bez ohľadu na politické alebo náboženské presvedčenie, pretože je spomienkou na našu spoločnú minulosť.
Prvá svetová vojna bola vskutku neľudská. Slovenský klasik Hviezdoslav predvídal jej hrôzy ešte pred jej strašným vrcholom, keď napísal „a národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Kreš spráskal pušiek, zahrmeli delá: zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, kde bleskom kmitla hrozná Astarot“.
“Tieto odolné kvietky kvitli uprostred toľkého chaosu a ničenia v tisícoch a tisícoch.
„
Kde bola predtým nádherná príroda, zostalo len blato, ponuré a neúrodné prostredie, kde nič nerástlo. V tejto pochmúrnosti žiarila jedna výnimka – jasnočervené vlčie maky.
Tieto odolné kvietky kvitli uprostred toľkého chaosu a ničenia v tisícoch a tisícoch. Kanadský vojenský doktor, podplukovník John McCrae bol dojatý týmto výjavom, ktorý ho krátko po strate jeho dobrého priateľa v Ypres motivoval na napísanie slávnej básne Na flámskych poliach.
Táto báseň sa číta počas spomienkových akcií po celej krajine. Aj v mojom rodnom meste na juhu Anglicka, v Tunbridge Wellse.
Toľko k histórii, ktorá je za nosením vlčích makov. Dnes som rád, že tento symbol vidím oveľa častejšie aj na chlopniach kabátov tu na Slovensku a že viacerí Slováci si osvojili túto tradíciu. Bolesti vojny sa dotýkajú nás všetkých, bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzame.
Ozbrojené sily sú zase v akcii
Ale vlčie maky nie sú len symbol spomienky a viery v mierovú budúcnosť. Majú aj úžasný praktický účel. Keď v roku 1918 stíchli zbrane, milióny mužov a žien sa vrátili do civilného života po tom, ako boli svedkami hrôz, aké si naša generácia nevie ani predstaviť.
Mnohí mali fyzické zranenia alebo si niesli psychické rany, ktoré vidieť nebolo. Pre nich sa život nikdy nemohol vrátiť „do normálu“.
Vďaka dvom ženám Moine Michaelovej a Anne Guerinovej sa vlčie maky stali symbolom pre charitatívnu organizáciu Royal British Legion (Kráľovská britská légia). Légia vznikla v roku 1921 a v tom roku si objednala a 11. novembra predala deväť miliónov týchto kvietkov.
Výťažok 160-tisíc libier, čo bola na tie časy značná suma, sa použil na pomoc veteránom s ubytovaním aj prácou. Dnes je do tejto charitatívnej akcie zapojených 40-tisíc dobrovoľníkov so 40 miliónmi kvietkov vlčích makov. Jeden si môžete za dobrovoľný príspevok zaobstarať aj u nás na britskom veľvyslanectve v Bratislave.
Dlžíme našim veteránom veľa. Ešte viac si to uvedomujeme v tomto mimoriadnom roku, ktorý nás testuje a je výzvou pre všetky aspekty nášho života a našich spoločností.
Slovenské aj britské ozbrojené sily dnes stoja vo frontovej línii spolu so zdravotníckym personálom. Bojujú s koronavírusom tak, že pomáhajú so všetkým čo treba.
Ukazujú nám tak svoje líderstvo, súhrn zručností aj odolnosť. Starajú sa o starších aj o ohrozené komunity. Vystavujú sa nebezpečenstvu, aby sme sa my ostatní mohli jedného dňa vrátiť do normálu, ktorý sme v Európe pred príchodom Covidu-19 považovali za samozrejmosť.
Okrem toho bránia aj našu slobodu. Spolupracujú bok po boku v rámci NATO a zabezpečujú, aby sa vojna nevrátila. Týmto chcem vzdať hold a venovať spomienku našim hrdinským ozbrojeným silám, tak ako sme si ich po celé storočie ctili a spomínali na ne.
Nikdy by sme nemali zabudnúť na obetu, ktorú prinášajú za nás všetkých.
Autor: Nigel Baker
