Autor je politológ a publicista
Americká ústava bola zakladateľmi navrhnutá tak, aby zahŕňala ako monarchistický (prezident), tak aristokratický (Senát) a demokratický (Snemovňa reprezentantov) princíp.
Kde Snemovňa predstavuje „zrkadlo“ voličov, Senát a zbor voliteľov prezidenta skôr „sito“.
Rozdelenie a kontrola moci, systém bŕzd a protiváh, v dobrom úmysle brániť zneužitiu republiky, však dnes predstavujú archaický, zložitý a nereprezentatívny politický systém, ktorý je v chronickej kríze.
Víťaz ešte nemusí vyhrať
Aj v iných krajinách jednoduchý proces voľby prezidenta sa môže zadrhnúť v zložitej spleti procesov a pravidiel nielen na federálnej úrovni, ale aj príslušných štátov.
V roku 1824 získal vo voľbách A. Jackson najviac hlasov aj voliteľov, nie však ich nadpolovičnú väčšinu. O víťazovi tak rozhodovala Snemovňa z troch postupujúcich.
V takomto hlasovaní majú štáty rovnaký počet hlasov (ale to je senátny princíp) a tá zvolila za prezidenta druhého v poradí J. Q. Adamsa. Vďaka delegácii z Kentucky, ktorá ignorovala odporučenie vlastného štátu a dodala hlas pre potrebnú väčšinu.
To sa môže v prípade rovnosti hlasov stať aj teraz. Snemovňa napriek tomu, že v nej budú veľmi pravdepodobne mať väčšinu demokrati, v hlasovaní podľa štátov môže zvoliť Trumpa.
