Autor je analytik INESS
V septembri sa stala najväčšia udalosť v klimatickom hnutí za posledných minimálne desať rokov. Možno ste to nepostrehli, ale krajina, ktorá má na svedomí takmer tridsať percent svetových emisií CO2, sa nakoniec prihlásila ku klimatickej neutralite.
Áno, hovoríme o Číne, ktorá vyhlásila, že do roku 2060 dosiahne stav, keď do ovzdušia vypustí presne toľko uhlíka, koľko bude schopná naviazať v prírode alebo uschovať v podzemí.
Padla tak najväčšia výhrada proti snaženiu EÚ o znižovanie emisií. Desaťpercentný podiel EÚ na globálnych emisiách je príliš málo na to, aby dvadsať- či 50-percentný pokles jej emisií mal skutočný efekt na spomalenie rastu priemernej teploty.
Podarí sa to však Číne? Má na to štyridsať rokov a už dnes je svetovým lídrom v produkcii a využití solárnych panelov či elektromobilov.
Na rade je India
Ak sa pre tento cieľ rozhodne s rovnakou urputnosťou, s akou vybudovala kapitalistické hospodárstvo, má šance to dosiahnuť. A popritom potiahnuť celý svet, pretože svojou veľkosťou a výrobnými kapacitami bude diktovať tempo dekarbonizácie.
A teraz realistickejšie. Čína ešte nepredložila OSN uveriteľný plán, ako sa k cieľu prepracuje. Je najväčším svetovým konzumentom uhlia. Nasledujúcich desať rokov jej pribudne 23 miliónov obyvateľov, pričom súčasné emisie na obyvateľa má vyššie ako Slovensko.
