Autor je analytik INESS
V septembri sa stala najväčšia udalosť v klimatickom hnutí za posledných minimálne desať rokov. Možno ste to nepostrehli, ale krajina, ktorá má na svedomí takmer tridsať percent svetových emisií CO2 , sa nakoniec prihlásila ku klimatickej neutralite.
Áno, hovoríme o Číne, ktorá vyhlásila, že do roku 2060 dosiahne stav, keď do ovzdušia vypustí presne toľko uhlíka, koľko bude schopná naviazať v prírode alebo uschovať v podzemí.
Padla tak najväčšia výhrada proti snaženiu EÚ o znižovanie emisií. Desaťpercentný podiel EÚ na globálnych emisiách je príliš málo na to, aby dvadsať- či 50-percentný pokles jej emisií mal skutočný efekt na spomalenie rastu priemernej teploty.
Podarí sa to však Číne? Má na to štyridsať rokov a už dnes je svetovým lídrom v produkcii a využití solárnych panelov či elektromobilov.
Na rade je India
Ak sa pre tento cieľ rozhodne s rovnakou urputnosťou, s akou vybudovala kapitalistické hospodárstvo, má šance to dosiahnuť. A popritom potiahnuť celý svet, pretože svojou veľkosťou a výrobnými kapacitami bude diktovať tempo dekarbonizácie.
A teraz realistickejšie. Čína ešte nepredložila OSN uveriteľný plán, ako sa k cieľu prepracuje. Je najväčším svetovým konzumentom uhlia. Nasledujúcich desať rokov jej pribudne 23 miliónov obyvateľov, pričom súčasné emisie na obyvateľa má vyššie ako Slovensko.
