Autor je politológ a publicista
V tomto konflikte Arménsku nikto nepomohol. Jeden štá
t však mal – Rusko, jeho spojenec v rámci organizácie Dohody o kolektívnej bezpečnosti („Ruské NATO“), ktoré sa Arménsko zaviazalo brániť.
Bolestivé prímerie. Boj o Karabach ukončia ruské vojská aj ústupky Čítajte Lenže Rusko neurobilo doslova nič. Je pravda, že samotná zmluva sa viaže na materské územie Arménska, nie na oblasť Karabachu a ďalšie obsadené územia, ktoré sú de jure súčasťou Azerbajdžanu. Pred štyrmi rokmi to však pre Rusko nebola žiadna prekážka a keď Azerbajdžan zaútočil, okamžite zasiahlo, stačilo verbálnou hrozbou a Azerbajdžan zastavil boje.
Keď však Azerbajdžan znovu zaútočil koncom septembra, Rusi len vyzývali obidve strany na pokoj zbraní.
Ak už aj Rusi, z dôvodov, ktoré uvedieme nižšie, nechceli priamo zasiahnuť proti Azerom, mali celé spektrum iných možností, ako podporiť svojho spojenca. Mohli na konfliktné línie poslať svoje „mierové sily“, ako už viackrát v postsovietskom priestore urobili a na ktoré by si Azerbajdžan netrúfol zaútočiť.
Mohli poskytnúť Arménom satelitné prieskumné a spravodajské informácie, moderné zbrane, "poradcov" na ich ovládanie alebo súkromných žoldnierov, ktorých používajú po celom svete. Rusko má s takýmto typom operácii rozsiahle skúsenosti.
Takúto podporu poskytlo Azerbajdžanu Turecko, ktoré sa na jeho stranu aj nahlas postavilo. Rusko však svojim spojencom ani len nevyjadrilo verbálnu podporu.
„Casus belli“ pre ruský zásah nastal minulý týždeň, keď Azeri podnikli delostrelecké a dronové útoky aj na arménske územie. Rusi však nereagovali. Arménsky premiér Pašinjan pochopil, že Rusi Arménom nijako nepomôžu a ak nechce Karabach úplne stratiť, musí podpísať, čo mu predložia na stôl.
Jaj, tuším sa tam demokratizuje
V priebehu konfliktu sa objavovali rôzne interpretácie motívov ruského konania. Faktorov bude, ako to v takýchto situáciách býva, viac.
