Autor je teológ a spisovateľ
Ešte donedávna sme pozerali Narcos a predtým generácie pred nami Chobotnicu a ešte predtým Al Pacina v Krstnom otcovi.
Do Galéria café vošiel Mercedes takmer k baru, vystúpil z neho muž, dnes už leží niekde na dne Gabčíkova, teda čo z neho ostalo, prišiel si pre ochranné, zobral, dal si drink, vybral si pohľadom niektorú zo študentiek, o pár dní ju prišiel nahovárať na dobrý kšeft, točenie porna v prašivom petržalskom byte premenenom na filmové štúdio, herci budú zo zahraničia, nemusí sa báť, nikto to tu neuvidí, VHS pôjdu do Švajčiarska, jej ostanú peniaze, piko z keteringu a sexuálne prenosné choroby.
Otcovia slovenského zločinu
Chodili v tlupách na ukradnutých autách, rezali si hlavy a genitálie, zahrabávali sa v lesoch mimo turistických chodníkov, alebo na poliach, ktoré nikto neobrábal, porciovali sa, štvrtili, no kým žili, boli v Smotánke.
V červených sakách, východoeurópskych účesoch, na krátko vpredu, hocijako vzadu, keď mali dobrú náladu, pozývali na Huberta u Michala ako zavraždený právnik Matula, s cigaretami so zlatým filtrom a tipmi na cinknuté kone na dostihovej dráhe.
Keď mali zlé obdobie, otvorili streľbu v Irish pube, zabili študenta a nie toho, kto im pokazil deň, ich čašníčky nosili tričká s nápisom nedotýkať sa, patria bossovi a patrili, chlapci z Horehronia sa stali pánmi bratislavskej ulice, báli sa ich dediční bitkári a slovanistická garda, báli sa ich policajti a sudcovia, mladí ľudia z generácie pred Dankom Tupým, báli sa ich stopéri na Zlatých, keď im zastavili, no chlapca pred Trnavou vyhodili z auta a dievča sa vrátilo o pár týždňov domov, závislé na heroíne. A s tržnými ranami na vagíne.
Oni boli otcami slovenského zločinu, osláv s politikmi, bielych koní zamurovaných v neskolaudovaných novostavbách, obchodníci so zbraňami predtým, ako si na Slovensko začali chodievať kupovať expanzné zbrane teroristi a banditi, oni nosili tričká Krstný otec, pretože mali podniky s menu a hracími automatmi, erotické salóny s chorými feťáčkami v Sade Janka Krála a na Jaskovom rade, kde ich ponúkali prvým zahraničným obchodným cestujúcim.
A zmizli. Ale nezmizli.
Sú iní, ich nasledovníci, pretože táto práca más svojich zbožných imitátorov, sú diskrétnejší, majú o čosi lepšie diplomy, nakúpené na univerzitách, ktoré mali v ideálnom svete konkurovať štátnemu vzdelaniu, vedia sa dohovoriť v rakúskej cukrárni, aj na americkej pláži, v tričkách s milión logami, žúrmi na lodiach, počas oslavy stanovenia výmenného kurzu koruny k euru, nepijú šlichtu, ale chľast v cene ročného príjmu pokladníčky z Tesca a záleží im na živote.
