Pretože bol Igor Matovič pochválený za myšlienku a realizáciu testovania aj mimo komunity svojich verných, stalo sa mu to, že teraz myšlienku nedokáže opustiť. A neustále ju variuje.
Keďže je otcom myšlienky, k dieťatku má precitlivený vzťah a neznesie frflanie.
Toto pozná každý, kto niekedy niečo vytvoril – alebo trebárs napísal diplomovku. Každý tvorca či študent si musí prejsť procesom spracúvania kritiky. To je čas, keď sa študent vláči za školiteľom, ktorý mu pomáha tvarovať myšlienky, čo znamená aj ich bolestivé opúšťanie a vpúšťanie myšlienok cudzích.
Tvorca sa tak pripravuje na ostré poveternostné podmienky, ktoré panujú vo svete, kde môže byť jeho dielko opľúvané aj celkom právom.
