Autor je profesorom ekonómie na kalifornskej univerzite Berkeley
Odovzdávanie moci z jedného prezidenta na druhého nebýva ľahké, najmä ak ide o úradujúceho prezidenta porazeného vo voľbách. Tentoraz však k prechodu dôjde uprostred bezprecedentnej krízy.
Úradujúci prezident odmieta uznať hlasovanie ako odmietnutie svojej politiky a pestuje v sebe bytostný odpor k zvolenému prezidentovi, ktorého obviňuje z nečestnosti a odmieta ho ako príliš slabého na to, aby sa ujal funkcie. Svojho nástupcu považuje za socialistu, obhajcu politík, ktoré uvedú krajinu na cestu skazy.
Urážky a nedôvera
Písal sa rok 1932 a prechod od Herberta Hoovera k Franklinovi D. Rooseveltovi nastal uprostred nevídanej hospodárskej a bankovej krízy. Odchádzajúci prezident Hoover mal veľkú averziu k svojmu nástupcovi, ktorého v jeho očiach neoslaboval nedostatok bystrosti, ale Rooseveltova čiastočná paralýza.
Nazval FDR "chameleónom na kocke" a obvinil ho, že "vykrikuje z podpalubia". Vo svojej kampani a následne Hoover naznačil, že socialistické tendencie FDR povedú k "pochodu smerom k Moskve".
Ako ochromiť svojho nástupcu
Medzivládie vtedy trvalo štyri mesiace, počas ktorých odchádzajúci prezident a Kongres neurobili na riešenie prebiehajúcej krízy takmer nič. Krach bánk a panika sa šírili nákazlivo a nútili jedného guvernéra štátu za druhým, aby odstavili svoje bankové systémy. Hoover však odmietol jednostranne vyhlásiť bankovú odstávku. V čase Rooseveltovej inaugurácie v marci 1933 boli bankový systém a celá ekonomika prakticky na mŕtvom bode.
Hoover si bol vedomý krízy. Bol však ideovo proti zásahom federálnej vlády. A bol hlboko presvedčený o správnosti svojich názorov.
Teraz môžeme očakávať podobné správanie aj od ďalšieho odchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa. Z princípu odmietne niečo urobiť s besniacim koronavírusom. Otázkou je, ako ďaleko zájde, aby zabránil zvolenému prezidentovi Joeovi Bidenovi v jeho úsilí pri nástupe do funkcie.
