Autorka je členkou iniciatívy Zelený reštart, spájajúcej mimovládne organizácie s cieľom klimaticky a environmentálne zodpovednej post-covidovej ekonomickej obnovy
Radovan Ďurana z ekonomického think-tanku INESS v článku Nalejme si čistého uhlíka vyjadruje skepsu voči ambicióznosti cieľov Európskej únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Píše, že ak emisie najskôr nezníži Čína, tak sa nám ich znižovanie neoplatí.

Článok pracuje s predpokladom, že klimatické opatrenia sú tak trochu nevyhnutné zlo, ktoré bude mať na život ľudí obmedzujúci vplyv.
Tento predpoklad je nesprávny. Znižovanie emisií a adaptácia na klimatickú zmenu prinesie Európe výhody bez ohľadu na to, akým tempom budú znižovať emisie iné krajiny sveta.
Klimatické opatrenia môžu mať bezprostredne pozitívny vplyv na kvalitu života ľudí už dnes a mali by sme ich začať robiť čo najskôr. Ilustrujme to na niekoľkých prípadoch.
Znečistenie skutočne zabíja
Emisie z dopravy na Slovensku v súčasnosti produkujú približne 18 percent z celkových emisií krajiny. Doprava je jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré má len u nás na svedomí 5400 predčasných úmrtí ročne.
Náklady, súvisiace so zlou kvalitou ovzdušia, tiež nie sú zanedbateľné – v roku 2015 nás zlá kvalita ovzdušia stála 9,279 miliardy eur, čo predstavovalo približne 6,5 percenta HDP krajiny.
Znižovanie podielu automobilovej dopravy začína byť nielen v Európe veľmi výrazným trendom, bez ohľadu na to, čo robia v Číne.
Automobilizmus má na verejný priestor a kvalitu života v mestách množstvo negatívnych dopadov, o ktorých sa doteraz nehovorilo. Podľa logiky voľného trhu 90-tych a nultých rokov sa považoval za motor hospodárskeho rastu a preto sa jeho dopad na kvalitu života nebral do úvahy.
Dnes sa diskusia začína rámcovať na základe iných východísk – zvažovania všetkých negatívnych externalít. S tým začína rásť tlak na znižovanie počtu áut, posilňovanie kvality verejnej dopravy a rozvoj cyklistickej infraštruktúry.
Rozvoj hromadnej dopravy môže mať rovnaké prínosy i v posilňovaní životnej úrovne v regiónoch. Pozitívnym sprievodným javom bude zníženie emisií.
Energetická chudoba seniorov
Ďalšou dôležitou oblasťou, kde máme možnosť hovoriť o znižovaní emisií a zároveň o zvyšovaní kvality života, je energetika a bývanie.
Na Slovensku asi 20 percent ľudí trpí energetickou chudobou (z toho najviac seniori). V roku 2019 sme boli na 3. mieste v rebríčku energetickej chudoby v rámci krajín EÚ.