Udalosť týždňa
Joe Biden (a Donald Trump). Získal obrí mandát. V uplatnení historicky najsilnejšieho poverenia voličov, keď čisto nominálne počtom odovzdaných hlasov preskákal aj Obamu z roka 2008, Bidenovi určite pomôže Snemovňa, kde si demokrati udržali – aj keď s vážnymi stratami – tesnú väčšinu.
Ale už sotva Senát, kde všetko visí na dvoch januárových reprízach v Georgii, z ktorých stačí favorizovaným republikánom získať aj jeden mandát.
Súdne dohry zmenia na veci pramálo, predstava o sfalšovaných voľbách v USA je absurdná. Trumpova kampaň má iste legitímny nárok žiadať prepočítavanie hlasov a aj súdne sa domáhať nápravy možných nezrovnalostí, ktoré sa nedajú (sem-tam, nie plošne!) vylúčiť. A dokonca, áno, môže byť aj skeptický k výsledku volieb (víťazstvu súpera) až do posledného súdneho výroku.
Škandálom najvyššieho stupňa, ktorý definuje celého Trumpa, sú však tirády o podvodoch a manipuláciách s hlasovacími lístkami, ktorými hýri bez akýchkoľvek dôkazov.
Keby neuznal porážku s posolstvom, že počkajme na súdnu koncovku – ako Al Gore – tak o. k., ešte i keď je jasné, že nemá šancu (na rozdiel od Al Gora). Avšak explicitné a neustále opakovanie "dôvodu", že sa podvádzalo a kradlo ("ukradnuté voľby"), ho opäť len obnažuje ako antihmotu v demokratickom systéme, ktorého základným diferenciačným znakom oproti autokraciám typu (Bielo)rusko a podobne je hladké odovzdávanie moci od tej, ktorá voľby prehrala, k tej, ktorá ich vyhrala.
To sa v USA bezproblémovo darilo viac než 200 rokov, až sa k moci dostal miestny avatar Putina či Kim Čong-una, ktorý sa jej nechce vzdať.
Udalosť SR
Lámanie krivky. Hovoriť o slovenskom zvrate pandémie sa ešte nedá, zrejmé však je, že čiastočná lockdownizácia spred takmer mesiaca s korunou zákazu vychádzania (ktorý bol celkom vodotesný do prvého plošného testu – po 2. novembri, s certifikátmi, už nie) zaúčinkovala nad očakávania.
Je to hlavná udalosť preto, lebo sa vzďaľuje a už sa nezdá deterministicky predurčený (nebrániteľný) najhorší zo scenárov, že ani Slovensko nemôže ujsť špičkovým stavom nakazených, hospitalizovaných a mŕtvych, známym z inej Európy aj zo šíreho sveta.
To je veľmi príjemný bonus situácie, otázka iba je, ako dlho sa dá spoľahnúť na jej špecifičnosť, ktorou je, že slovenská trpezlivosť s diskomfortom opatrení a disciplína sú zrejme vyššie než nielen v najsledovanejšom českom prípade, ale aj kdekade inde.
Efekt čiastočných lockdownov necháva o sebe nesmelo počuť aj v Belgicku, Holandsku, Nemecku atď., takmer identická otázka sa však aj tam pýta na udržateľnosť systému brzda-plyn, čiže utesnenie/uvoľnenie.
