Ako sa hovorí, demokracia je robota navyše. V prvom rade sa to týka vládnej väčšiny, ktorej brzdy a protiváhy, ľudské práva a delenie moci komplikujú výkon kompetencií. Tá musí ako prvá nielen chápať, ale aj prejavovať, že opozícia patrí ku stavenbným kameňom demokracie a aj tú najlepšiu vládu chráni pred morálnym rozkladom.
Opozícia sa väčšine z podstaty veci nepáči, ale to vláde nedáva právo ju kádrovať s tým, že by bola ochotná rešpektovať nejakú inú. Naopak, vláda sa musí vyvarovať zdania, že jej ide politicky po krku a odnímať jej legitimitu.
Je azda symbolické, že tieto imperatívy si môžeme pripomenúť v kontexte opozičných protestov práve 17. novembra.
Situáciu vystihujú slová poslanca OĽaNO Juraja Krúpu, ktorému sa nepáči, že protestovať chce „luza“. Nie je v tom však sám, ten typ nevôle prejavujú aj gramotní ľudia s charakterom presahujúcim rámec premiérskej rohožky.
