Jeden z odkazov novembra, o ktorý si 40 rokov života s KSČ priam koledovalo, boli otvorené, transparentné a demokratické politické strany.
Inšpiratívne sú tu výroky nemeckého ústavného súdu, ktorý poučený nástupom Hitlera, podmienil účasť na politickom živote krajiny demokratickými pravidlami vnútorných procesov strán a hnutí. Zdôvodnenie bolo, že ak strana nie je vnútorne demokratická a vstúpi do vlády, môže svoje „stereotypy“ preniesť aj do spravovania štátu.
Ponovembrová realita zostala odkazu veľa dlžná, ale najhoršie je, že dlh sa zvyšuje.
Z tohto miesta sa nie raz ani dvakrát posmievalo snemom Smeru, ktorých charakter „one man show“ s jedným (relevantným) bodom programu, recitálom predsedu, bez pripustenia akejkoľvek rozpravy, bol rok po roku manifestáciou demokratického deficitu strany.
A z toho plynúcej atmosféry strachu ako ústredného pocitového tmelu, keď stavať sa na odpor znamenalo koniec kariérneho postupu či existenčných istôt.
