Je smutné vidieť Roberta Fica, ako simuluje oslavu 17. novembra v čase, keď ľudí blízkych Smeru zatýkajú, lebo pustili zločin nebezpečne blízko k moci.
Len málokto uverí, že jeho „neformálne“ vystúpenie bez obleku a kravaty pred frustrovanými ľuďmi vyviera z autentickej náklonnosti k slobode a demokracii.

Chytá sa slobody teraz, keď sa bojí, že jedného dňa sa v jeho dverách objaví spravodlivosť a nekompromisne bude žiadať odpovede.
A nebudú fungovať tie, ktoré servíroval ako premiér na tlačových besedách: skutok sa nestal.
V podstate všetko, o čom roky písali novinári, sa stalo. A preto si treba pripomínať, aká je podstata slobody, aby sa to už neopakovalo.
Fico sa dnes pridal k extrémistom rôznych odtieňov. Potrebovali len zámienku, aby mohli porušovať predpisy a na uliciach vylievať svoj hnev a frustráciu. Niektorých zmiatli a pridali sa k nim.
Kričali Slovensko Slovákom a iné frázy, ktoré priamo vylučujú, že im išlo o skutočnú slobodu.
Lenže väčšia časť krajiny ostala doma. Nie preto, že sa vzdáva slobody, práve naopak, aj slobodu ostatných si váži. Sme na rôznych miestach, ale sme v tom spoločne.