Autor je analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy ÚV SR, text predstavuje súkromný názor
Prednedávnom vyhrali Los Angeles Dodgers Svetovú sériu, teda bejzbalový ekvivalent hokejového Stanley Cupu. Na Slovensku si to okrem pár zarytých fanúšikov pravdepodobne nevšimlo veľa ľudí, čo je škoda, pretože sledovanie a analyzovanie tohto športu nás môže naučiť veľa aj o iných oblastiach života. A to hlavne vďaka využívaniu dát, známemu v bejzbale ako sabermetrika.
Bejzbal prešiel v posledných dvoch desaťročiach väčšou revolúciou vo využívaní dát než takmer ktorýkoľvek iný šport. Táto zmena je výnimočná hlavne preto, že je na nej dobre viditeľné prepojenie príčiny a výsledku cieleného úspechu. Teda to, čo musia manažéri, skauti a tréneri urobiť, aby tím vyhrával.
Bejzbal nemá platové stropy, aké existujú v hokeji či basketbale a teda príjmové rozdiely medzi družstvami sú obrovské. Bohaté tímy z veľkých miest, ako napríklad Los Angeles Dodgers či New York Yankees, majú rozpočty v štvornásobkoch tímov z menších miest. Dvaja najlepšie platení hráči na súpiske Dodgers zarobili za túto sezónu viac než všetci hráči Tampa Bay Rays, proti ktorým hrali v Svetovej sérii.
Pochopiť prepojenie medzi príčinou a výsledkom úspechu nie je také ľahké a jednoznačné, ako by sa na prvý pohľad zdalo, keďže do ľudského uvažovania prirodzene vstupujú konfirmačné skreslenia a iné predsudky. Poučenie z bejzbalu by nám mohlo pomôcť posudzovať míňanie peňazí aj v takých mimoriadne dôležitých oblastiach, ako je správa vecí verejných.
Prečo práve bejzbal?
Výhodou bejzbalu je, že produkuje veľmi veľké množstvo dát, ktoré sa dajú zachytiť aj bez toho, aby pozorovateľ využíval pokročilé metódy ako detailné sledovanie pohybu hráčov, ich rýchlosť či pohyb loptičky.
Množstvo dát, ktoré sa dajú o každom individuálnom hráčovi zachytiť v rámci jedného zápasu voľným okom, je výrazne vyššie, než je to napríklad v hokeji či basketbale. Každé družstvo navyše hrá počas sezóny 162 zápasov, čo je takmer dvakrát viac než v NHL či NBA.
Bejzbal má navyše takmer 150-ročnú tradíciu profesionálneho fungovania v Spojených štátoch a teda má nesmierne množstvo dostupných historických štatistík. Veľká časť metód štatistických analýz, ktoré tento šport zmenili od roku 2000 vznikla už v sedemdesiatych rokoch a bez možností dnešných počítačových kapacít.
No práve preto, že tento šport má takú dlhú tradíciu, sa mu dlho nevyhýbalo kolektívne myslenie. Skauti, manažéri a tréneri hodnotili hráčov na základe zastaraných metrík a osobných dojmov. Tie viedli a do istej miery vedú ľudí k preceňovaniu niektorých vlastností, ktoré neprinášajú celkové výsledky.
Skauti a manažéri často preplácali a stále preplácajú hráčov, ktorých výkony sú zaujímavejšie pre divákov, no nevyhrávajú tímom zápasy. Naopak, koordinácia viacerých, na prvý pohľad menej talentovaných hráčov, vie docieliť lepšiu tímovú hru a viac vyhraných zápasov.
