Autor je politický geograf
Etiópiou dnes lomcuje vojna, ktorá môže destabilizovať celú východnú Afriku.
Etiópia bývala mnohonárodnostnou ríšou a jedným z dvoch nezávislých štátov v Afrike. Stala sa symbolom boja proti kolonializmu a mnohé africké štáty prevzali farby jej vlajky.

Po druhej svetovej vojne však cisár začal tvrdú centralizáciu založenú na amharskom jazyku a orientálnej kresťanskej kultúre a v roku 1962 anektoval vyspelejšiu Eritreu.
V reakcii na amharizáciu vznikli nacionalistické partizánske armády bojujúce proti cisárstvu a od roku 1974 aj proti komunistickému režimu.
Ako sa menšinoví Tigrejčania dostali do čela
Národné oslobodzovacie fronty Eritrejčanov (EPLF), Tigrejcov (TPLF), Oromov (OLF) a somálskych Ogadenov (ONLF) na jar 1991 zvrhli komunistický režim a krajinu zmenili na demokratickú federáciu.
Jej členmi sa stali národné štáty Amharov, Oromov, Tigrejčanov, Somálčanov a Afarov i niekoľko mnohonárodnostných štátov.
Oddelením Eritrey v máji 1993 sa Etiópia stala suchozemskou krajinou.
Po roku 1992 krajina podliehala diktátu Revolučno-demokratického frontu etiópskeho ľudu (EPRDF). Pôvodne stála EPRDF ideologicky medzi čínskym maoizmom a albánskym komunizmom, ale stala sa strategickým spojencom USA v Africkom rohu proti brutálnej proruskej diktatúre v Eritrei, islamistickému režimu v Sudáne a občianskym vojnám v Somálsku a Južnom Sudáne.
Oromovia tvoria tretinu a Amharovia štvrtinu obyvateľov krajiny. Lenže víťazstvo proti komunistom vybojovala najmä partizánska armáda Frontu oslobodenia tigrejského ľudu (TPLF). Preto sa režim pod rúškom EPRDF stal fakticky diktatúrou TPLF a jeho vodcu Melesa Zenawiho.
Tigrejčania, ktorí tvoria len takmer sedem percent obyvateľov Etiópie, ovládli armádu, tajné služby i federálnu políciu. V členských štátoch federácie držali v rukách faktickú moc tigrejskí agenti z ministerstva federálnych vecí.
TPLF si z medzinárodnej pomoci počas hladomoru v 80. rokoch vytvorila nadáciu EFFORT, ktorá sa stala dominantnou finančnou skupinou a ovládla etiópsku ekonomiku.
Normalizácia za Hailemariama
Po Melesovej smrti v roku 2014 sa režim dostal do krízy a za vlády Hailemariama Desalegna pripomínal našu normalizáciu. V roku 2015, na dvadsiate výročie anexie historicky amharských, ale jazykovo tigrejských území do Tigrejska, vypukli v Amharsku nacionalistické demonštrácie.