Roztržitý pozorovateľ sa môže pýtať, prečo komusi napadlo strčiť Maďarsku a Poľsku pod nos červené súkno v podobe akéhosi mechanizmu na kontrolovanie, či v krajine nebodaj nedochádza k súmraku demokracie.

A tiež by sa oný pozorovateľ mohol pýtať, prečo, ak je aj takýto nástroj potrebný, sa usúdilo, že je vhodné naviazať ho na spoločný rozpočet a pandemickú pomoc. Môžeme predsa sólo merať demokraciu a osve schváliť peniaze, nie?
Dalo sa totiž čakať, že ak má mechanizmus postihovať hriešnikov, ale platný bude, až keď aj oni s tým budú súhlasiť, títo na prekvapenie súhlasiť nebudú. A ešte sa budú vyhrážať, že spália celý dom, lebo sa im deje krivda.
Navyše vlády týchto krajín čerpajú veľkú časť svojej aury z konfliktu s Bruselom (bláblá migranti a bububu LGBT). Voličom totiž dlhodobo sugerujú, že ide o hodnotovú zrážku vo vnútri Únie a ak by kývli na nejaké pravidlá a ustúpili v tom boji divokom, stratili by tvár.