Na Slovensku je to azda odvážne konštatovanie, ale naďalej pracujeme s predpokladom, že školy sú v prvom rade zdrojom vzdelania. A keďže vzdelanie je kľúčový kapitál, ktorý navyše možno distribuovať v zásade spravodlivo bez toho, aby sme kradmou rukou načierali do kapitálu ostatných, zatvorené školy už by nás aj mohli znepokojovať.
Aby sme si uvedomili rozmer problému, pripomeňme si, že za posledných osem mesiacov boli školy v normálnej prevádzke od oka mesiac a pol na jeseň. Zároveň predseda vlády v podstate vylučuje, že by sa tento rok otvorili, čo v preklade znamená, že za celý rok by fungovali asi štyri mesiace.
Áno, je pravda, že škôlky a prvý stupeň fungujú, tento argument však odvádza pozornosť. Nepriamo hovorí, že rodičia malých detí môžu chodiť do práce a tie staršie sa o seba vedia postarať. Lenže napriek oprávnenej kritike kvality slovenských škôl sa nemôžeme zmieriť s ich úlohou detenčných centier.
