Autor vyučuje medzinárodné vzťahy na UK v Bratislave
Americké prezidentské voľby v roku 2020 sú ukončené, stále sa však dá hovoriť o tom, čo sa vlastne stalo. Situáciu je možné analyzovať štrukturálne aj politicky.
Kde sa vzal systém voliteľov
Najprv si vezmime štruktúru. Jednou z kľúčových vlastností metódy amerických prezidentských volieb je systém zboru voliteľov. Je to zdroj nekonečnej fascinácie a frustrácie pre Američanov aj pre medzinárodných pozorovateľov. Trochu základných informácií však môže pomôcť ich správnemu pochopeniu:
Keď boli USA v roku 1789 prvýkrát vytvorené, americký ľud nehlasoval za prezidenta. Ústava USA požadovala, aby sa pri výbere prezidenta zvolila skupina „múdrych“ (voliteľov). Každý štát dostal určitý počet takýchto voliteľov na základe počtu členov amerického Kongresu. Zákonodarné orgány štátu mali zvoliť týchto voliteľov v každom roku prezidentských volieb a tí potom podľa svojho múdreho úsudku odovzdali hlasy prezidentovi a viceprezidentovi.
Avšak pomerne skoro nový národ cítil, že tento elitársky systém je v rozpore s jeho demokratickými hodnotami a štáty časom - jeden za druhým - začali spájať hlasovanie týchto voliteľov s ľudovým hlasovaním o prezidentovi. V súčasnosti volitelia v každom štáte stále existujú, no sľubujú, že budú voliť podľa výsledkov ľudového hlasovania. Robia to štát po štáte v decembri, paradoxne, nikdy sa vlastne nestretli spolu ako zbor.
Malí sú takto mocnejší
V priebehu rokov sa vyskytlo nespočetné množstvo návrhov na zrušenie systému zboru voliteľov a ustanovenie priameho ľudového hlasovania o prezidentovi, ale je pravda, že malým štátom sa to takto páči. V tomto systéme totiž dostávajú štáty najmenej dvoch voliteľov, bez ohľadu na to, či sú veľké, alebo malé.
Najmenšie štáty ako Wyoming (s asi 580-tisíc obyvateľmi) a najväčší Kalifornia (s takmer 40 miliónmi obyvateľov) majú minimálne garantované dva volebné hlasy, pretože všetky štáty majú po dvoch senátoroch.
V praxi to znamená, že kandidáti na prezidenta USA musia navštíviť všetky štáty v USA, aby si zabezpečili dostatok „volebných hlasov“ na získanie prezidentského úradu. A v tesných voľbách sa môžu volebné hlasy malého štátu ukázať ako kritické, ako to bolo tento rok v prípade Nevady.
Ak by, ako navrhujú niektoré reformy, bol zrušený systém zboru voliteľov a došlo by k jednoduchému ľudovému hlasovaniu, kandidáti by vo svojich kampaniach určite obišli mnoho malých štátov a zamerali by sa na veľké mestské oblasti.
Kríza ústavnosti bude pokračovať aj za Bidena Čítajte Prečo ten zhon okolo pošty
Po tejto vysvetľovacej odbočke prichádzame k voľbám v roku 2020. Zbory voliteľov boli opäť kľúčovou štrukturálnou otázkou a najmä počet získaných voliteľov - nielen v Nevade - ale v kritických štátoch ako Michigan, Severná Karolína, Pensylvánia a Wisconsin - štáty, ktoré majú veľký počet volebných hlasov, ale ktorých ľudia často nie sú jednoznačne v demokratickom ani v republikánskom tábore.
Tieto takzvané swing states tiež často rozhodujú o prezidentských voľbách. Správne spočítanie hlasov v týchto štátoch bolo preto kritické.
Tento rok bola situácia ešte komplikovanejšia, a to pre pandémiu. Rovnako ako v prípade ľudí na celom svete Covid znepokojil občanov USA a ovplyvnil správanie sa vo všetkých sektoroch americkej spoločnosti. To zahŕňalo aj voľby.
V dôsledku obáv mnohých Američanov o tradičné hlasovanie (čo znamenalo ísť do miestnej základnej školy alebo do verejnej knižnice voliť v deň volieb) štáty iniciovali alebo výrazne rozšírili svoje volebné systémy o hlasovanie poštou.
Avšak pravidlá prihlásenia sa často neboli jasné alebo procesy neboli dobre premyslené. Niektoré štáty - najmä tie, ktoré spočítali hlasy, ktoré prišli poštou pred samotným volebným dňom 3. novembra - si počínali relatívne dobre.
Ostatné štáty boli ohromené veľkým počtom takýchto hlasov a vykonali nezákonné zmeny pravidiel na poslednú chvíľu, aby umožnili spočítavania hlasov aj mimo určených dní alebo dokonca umožnili počítanie hlasov, ktoré dorazili po dni volieb (v americkom systéme musia hlasy prísť do dňa volieb, inak ich nemožno započítať).
V niektorých štátoch údajne hlasovali poštou ľudia, ktorí už nebývali v onom štáte alebo zaslali hlas za zosnulého príbuzného.
Trump má strach z americkej pošty Čítajte Spochybňovanie volieb nie je nóvum
Tieto štrukturálne chyby teda pomáhajú vysvetliť problémy týchto uplynulých volieb a zdôrazňujú skutočnosť, že sú potrebné reformy systému, ktorým volíme prezidenta. Z politického hľadiska však môžeme vidieť aj ďalšie problémy.
Po prvé, ide o neochotu Donalda Trumpa vzdať sa a uznať za volebného víťaza Josepha Bidena. Mnohí to pripisujú tomu, čo považujú za Trumpovu „autoritársku“ povahu. V skutočnosti však všetky nedávne americké voľby kritizovala alebo spochybňovala strana, ktorá prehrala.
