Autor je analytik INESS
V slovenskom vysokom školstve sa za poslednú dekádu udiali dva tektonické posuny, ktoré výrazne ovplyvnili jeho kvalitu.
Gröhling chce digitalizovať procesy v školstve a zjednotiť financovanie škôl Čítajte Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30 až 34 rokov sa viac ako zdvojnásobil. Splnili sme cieľ, ktorý sme prisľúbili EÚ a dosiahli štyridsať percent.
Zároveň výrazne klesol počet študentov v ročníku z približne päťdesiattisíc na tridsaťjeden tisíc.
Cestou najmenšieho odporu
Preosiať cez sito vysokoškolského štúdia dvakrát väčší podiel mladých ľudí sa dá len tak, že zväčšíte oká. Cestou najmenšieho odporu sa stali humanitné odbory a celkovo odbory jednoduchšie na absolvovanie.
Tento rok nastúpilo na vysoké školy tridsaťjedentisíc študentov. Z nich viac ako štyritisícpäťsto sa rozhodlo pre učiteľské a pedagogické smery, dvetisícdvesto pre filozoficko-historické, tisícsedemsto pre sociálno-psychologické a sedemsto pre umelecké.
Takmer tretina tak študuje odbory, kde môžeme otvorene pochybovať o kariérnom využití nadobudnutých vedomostí.
Len na porovnanie, na strojárstvo nastúpilo tento rok tisícpäťsto študentov a na informatiku dvetisícdvesto. Jediný odbor, ktorý zažil výraznejší nárast podielu študentov a zároveň nejde o „cestu najmenšieho odporu“, je zdravotníctvo.
